¹Keď podvečer prichádzali dvaja anjeli do Sodomy, Lót sedel v mestskej bráne. Len čo ich zazrel, vstal a šiel im v ústrety. Poklonil sa im až po zem

²a povedal: Prosím vás, moji páni, poďte do domu svojho služobníka, prenocujte, umyte si nohy a ráno pôjdete svojou cestou. Oni však odpovedali: Nie, prenocujeme na tomto priestranstve.

³On však na nich tak naliehal, že sa odobrali k nemu. Keď vošli do jeho domu, pripravil im hostinu, dal napiecť nekvasených chlebov a najedli sa.

⁴Skôr, ako si políhali, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlapca až po starca, všetci do jedného.

⁵Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali.

⁶Lót predstúpil pred nich, ale zatvoril za sebou dvere

⁷a povedal: Prosím vás, bratia moji, neurobte takú hanebnosť!

⁸Pozrite, mám dve dcéry, ktoré ešte neobcovali s mužmi. Vyvediem vám ich a robte s nimi, čo sa vám zapáči, ale týmto mužom nič nerobte, veď sa uchýlili do môjho prístrešia.

⁹Oni ho však zahriakli: Zmizni odtiaľto! a ďalej vykrikovali: Sám sa sem prisťahoval ako cudzinec a ešte chce aj rozhodovať. Horšie dopadneš ako oni! Surovo dorážali na Lóta a chystali sa vylomiť dvere.

¹⁰Vtom tí dvaja muži vlastnými rukami vtiahli Lóta do domu a zamkli dvere.

¹¹Tých, čo boli vonku, od najmenších až po starých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť dvere.

¹²Potom muži povedali Lótovi: Máš tu ešte niekoho zo svojich? Zaťa, synov, dcéry a všetkých z mesta, čo patria k tebe, vyveď odtiaľto!

¹³Zničíme toto miesto, lebo žaloba naň je pred Hospodinom veľmi veľká. Hospodin nás poslal, aby sme ho zničili.

¹⁴Nato Lót vyšiel a svojim nastávajúcim zaťom, ktorí si chceli vziať jeho dcéry za manželky, povedal: Vstaňte, odíďte z tohto miesta, lebo Hospodin zničí toto mesto. Oni sa však nazdávali, že žartuje.

¹⁵Keď svitol deň, anjeli naliehali na Lóta a povedali: Vstaň, vezmi manželku a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si pre neprávosť mesta nezahynul.

¹⁶Keď váhal, muži uchopili za ruku jeho i jeho manželku a obe dcéry, lebo Hospodin ich chcel ušetriť. Vyviedli ho von, mimo mesta a tam ho nechali.

¹⁷Keď ich viedli von, povedali: Zachráň sa, ide ti o život. Neobzeraj sa, ani sa nikde v celom Okolí nezastavuj. Zachráň sa na vrchoch, aby si nezahynul.

¹⁸Lót im povedal: Nie tak, Pane!

¹⁹Veď tvoj sluha získal tvoju priazeň a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si mu preukázal, keď si mi zachránil život, ale ja už nevládzem ujsť na vrch; zachváti ma pohroma a zomriem.

²⁰Pozri, tu nablízku je mesto, ta môžem ujsť. Je malé, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? Ja zostanem nažive.

²¹On mu povedal: Dobre, aj v tom ti vyhoviem a mesto, za ktoré sa prihováraš, nezničím.

²²Rýchlo sa tam skry, lebo nemôžem nič robiť, kým ta nedôjdeš. Preto sa to mesto volá Cóar.

²³Keď Lót došiel do Cóaru, slnko vychádzalo nad krajinu.

²⁴Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hospodina.

²⁵Zničil tie mestá, celé Okolie, všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny.

²⁶Lótova žena sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp.

²⁷Keď Abrahám včasráno vstal, šiel na miesto, kde predtým stál s Hospodinom.

²⁸Pozrel smerom k S odome a Gomore i na celé Okolie a videl vystupovať dym zo zeme ako dym z huty.

²⁹Keď Boh pustošil mestá Okolia, spomenul si na Abraháma a zachránil Lóta pred zničením, ktoré postihlo mestá, v ktorých Lót býval.

³⁰Potom Lót s oboma dcérami odišiel z Cóaru a usadil sa na pohorí. Bál sa zostať v Cóare. Býval so svojimi dvoma dcérami v jaskyni.

³¹Staršia z nich povedala mladšej: Náš otec je starý a nezostal na zemi muž, ktorý by s nami mohol obcovať podľa zvyklosti na celom svete.

³²Opojme teda otca vínom a spime s ním, aby sme mohli získať od neho potomstvo.

³³V tú noc dali sa otcovi napiť vína. Potom vošla k nemu staršia a spala s ním. On však nezbadal, kedy si ľahla ani kedy odišla.

³⁴Na druhý deň zas povedala staršia mladšej: Pozri, včera som s otcom spala ja. Dáme mu aj v túto noc napiť sa vína. Ľahneš si ty a vyspíš sa s ním, aby sme získali od neho potomstvo.

³⁵Dali sa teda aj tejto noci otcovi napiť vína. Ľahla si k nemu mladšia dcéra a spala s ním. On však ani teraz nezbadal, kedy si k nemu ľahla a kedy odišla.

³⁶Tak počali obe Lótove dcéry od svojho otca.

³⁷Staršia porodila syna a dala mu meno Moáb. On je praotcom dnešných Moábčanov.

³⁸Aj mladšia porodila syna a dala mu meno Ben-Ammí. On je praotcom dnešných Ammónčanov.