¹Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamrého duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin.

²Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem.

³Povedal: Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka.

⁴Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom.

⁵Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi. Oni odpovedali: Urob, ako vravíš.

⁶Abrahám sa poponáhľal do stanu k S áre a povedal: Rýchlo zamies z troch mier múky a upeč posúchy!

⁷Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho.

⁸Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom.

⁹Spýtali sa ho: Kde je tvoja manželka Sára? Odpovedal: Tu, v stane.

¹⁰Hospodin povedal: O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna. Sára počúvala za vchodom do stanu.

¹¹Abrahám a S ára boli starí, mali vysoký vek, a S ára už bola dávno po prechode.

¹²Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec.

¹³Hospodin povedal Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla?

¹⁴Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a S ára bude mať syna.

¹⁵Sára však zapierala a povedala: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: Určite si sa smiala.

¹⁶Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k S odome. Abrahám ich šiel odprevadiť.

¹⁷Hospodin povedal: Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť?

¹⁸Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme.

¹⁹Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil.

²⁰Hospodin povedal: Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký.

²¹Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť.

²²Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom.

²³Pristúpil bližšie a pýtal sa: Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným?

²⁴Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom?

²⁵Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?

²⁶Hospodin mu povedal: Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu.

²⁷Abrahám odpovedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol.

²⁸Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z pädesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto? Nezničím, povedal, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.

²⁹On však vravel ďalej a spýtal sa: Možno sa ich tam nájde len štyridsať. Odpovedal: Pre štyridsiatich to neurobím.

³⁰Abrahám povedal: Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím: Azda sa ich tam nájde len tridsať, a on odpovedal: Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.

³¹Abrahám ďalej povedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať? Odpovedal: Nezahubím ich ani pre dvadsiatich.

³²Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, pokračoval, že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať. Odpovedal: Pre desiatich ich nezahubím.

³³Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.