¹Zífania prišli k Saulovi do Gibey so správou: Dávid sa skrýva na kopci Chakíla oproti Ješimónu.

²Saul sa vybral na púšť Zíf. Sprevádzalo ho tritisíc vybraných izraelských mužov, ktorí tam mali vyhľadať Dávida.

³Saul sa utáboril na kopci Chakíla pri ceste oproti Ješimónu. Dávid sa zdržiaval na púšti, keď zbadal, že Saul prišiel za ním na púšť.

⁴David vyslal mužov na výzvedy a presvedčil sa, že Saul je naozaj tam.

⁵Nato sa Dávid odobral na miesto, kde táboril Saul. Uvidel miesto, kde sa uložil Saul a veliteľ jeho vojska Abnér, syn Nérov. Saul ležal uprostred tábora a ľud táboril vôkol neho.

⁶Dávid oslovil Chetitu Achímeleka a Cerújinho syna a Joábovho brata Abíšaja: Kto zíde so mnou k Saulovi do tábora? Abíšaj odpovedal: Ja pôjdem s tebou.

⁷Keď Dávid s Abíšajom vnikli v noci k ľudu, Saul ležal a spal uprostred tábora, kopiju mal zabodnutú do zeme blízko hlavy. Abnér a ľud ležali vôkol neho.

⁸Abíšaj povedal Dávidovi: Boh ti dnes vydal do moci tvojho nepriateľa. Dovoľ teda, aby som ho jednou ranou pribodol kopijou na zem, druhý úder nemusím dať.

⁹Dávid však odvetil Abíšajovi: Neubližuj mu! Kto smie beztrestne napadnúť Hospodinovho pomazaného?

¹⁰Dávid dodal: Akože žije Hospodin, len Hospodin ho môže zasiahnuť, a to tak, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie.

¹¹Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme!

¹²Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu, čo mal Saul pri hlave, a odišli. Nikto nič nevidel, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok.

¹³Potom prešiel Dávid na druhú stranu, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich

¹⁴a zavolal na ľud a na Abnéra, syna Nérovho: Abnér, odpovieš mi? Kto si, že voláš na kráľa?

¹⁵Dávid povedal Abnérovi: Si predsa muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom, kráľom, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť?

¹⁶Čo si urobil, to nie je dobré. Akože žije Hospodin, zaslúžite si smrť, lebo ste nebdeli nad svojím pánom, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a poľná fľaša, čo mal pri hlave!

¹⁷Saul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: Je to tvoj hlas, syn môj Dávid? Odpovedal: Áno, môj hlas, môj pán a kráľ!

¹⁸Pokračoval: Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal?

¹⁹Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve, čím naznačili: Choď si slúžiť iným bohom!

²⁰Nech moja krv teda neskropí zem ďaleko od Hospodina. Kráľ Izraela sa vybral hľadať jednu blchu tak, ako sa poľuje v horách na jarabicu.

²¹Saul povedal: Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti neublížim, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.

²²Dávid povedal: Tu je kráľova kopija! Nech si niekto z mládencov príde po ňu.

²³Hospodin odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. On ťa dnes vydal do mojej moci, no nechcel som napadnúť Hospodinovho pomazaného.

²⁴Vedz, že ako som si dnes vážil tvoj život, tak si aj môj život váži Hospodin, ktorý ma vyslobodí z každej tiesne.

²⁵Saul povedal Dávidovi: Buď požehnaný, syn môj Dávid! Svoj cieľ istotne dosiahneš. Dávid šiel potom svojou cestou a Saul sa vrátil domov.