¹Dávid odtiaľ odišiel a zdržiaval sa na ťažko prístupných miestach pri Én Gedi.

²Keď sa Saul vrátil z prenasledovania Filištíncov, oznámili mu: Dávid je na púšti Én Gedi.

³Saul si vybral tritisíc mužov z celého Izraela a šiel pátrať po Dávidovi a jeho družine východne od Skál kozorožcov.

⁴Tak prišiel ku košiarom oviec pri ceste, kde bola jaskyňa. Saul ta vošiel na potrebu. Dávid a jeho družina sedeli v úzadí jaskyne.

⁵Muži hovorili Dávidovi: Toto je deň, o ktorom ti vravel Hospodin: Vydám ti do moci nepriateľa. Nalož s ním, ako sa ti páči! Dávid vstal a nebadane odrezal cíp Saulovho plášťa.

⁶Mal však výčitky svedomia, že odrezal cíp Saulovho plášťa.

⁷Svojej družine povedal: Nech ma Hospodin chráni, aby som svojmu pánovi, Hospodinovmu pomazanému, niečo také vykonal a napadol ho. Je predsa Hospodinov pomazaný.

⁸Týmito slovami zahriakol Dávid svoju družinu a nedovolil im postaviť sa proti Saulovi. Nato Saul opustil jaskyňu a odišiel svojou cestou.

⁹Neskôr opustil jaskyňu i Dávid a zavolal za Saulom: Môj pán a kráľ! Saul sa obzrel a Dávid padol tvárou a poklonil sa.

¹⁰Dávid vytýčil Saulovi: Prečo dbáš na reči ľudí, ktorí tvrdia, že Dávid ťa chce zabiť.

¹¹Práve v tento deň si sa presvedčil na vlastné oči, že ťa dnes v jaskyni vydal Hospodin do mojej moci. Muži naliehali, aby som ťa zabil, no ja som ťa ušetril. Povedal som si: Nepovstanem proti svojmu pánovi, lebo je to Hospodinov pomazaný.

¹²Otče môj, len sa dobre pozri na cíp svojho plášťa, čo mám v ruke. Z toho, že som ho odrezal a teba nezabil, sa môžeš presvedčiť, že ti nechcem škodiť ani ublížiť. Neprehrešil som sa proti tebe, ty však sliediš po mne, aby si ma pripravil o život.

¹³Nech medzi mnou a tebou rozhodne Hospodin a nech nad tebou vykoná pomstu za mňa. Moja ruka sa ťa však nedotkne.

¹⁴Ako hovorí staré príslovie: Zločinu sa dopúšťajú zločinci. No moja ruka sa ťa nedotkne.

¹⁵Za kým sa to vypravil kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Zdochnutého psa, jednu blchu!

¹⁶Nech teda rozhodne Hospodin a nech rozsúdi medzi mnou a tebou, nech preskúma a vedie môj spor, nech ma vyslobodí z tvojej moci.

¹⁷Keď Dávid prestal dohovárať Saulovi, ten sa spýtal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Saul sa pustil do hlasného náreku.

¹⁸Dávidovi povedal: Ty si spravodlivejší než ja, lebo ty si mi preukázal dobro, ale ja som sa ti odplácal zlom.

¹⁹Dnes si dokázal svoju dobrotu. Hospodin ma vydal do tvojej moci, ale ty si ma nezabil.

²⁰Keď niekto stretne svojho nepriateľa, nechá ho len tak odísť? Nech ti Hospodin odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal.

²¹Teraz už viem naisto, že sa staneš kráľom a pod tvojím vedením bude kráľovská moc Izraela pevná.

²²Preto mi teraz odprisahaj pred Hospodinom, že nevyhubíš moje potomstvo a nevyhladíš moje meno z môjho rodu.

²³Dávid to Saulovi odprisahal. Nato odišiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vystúpili do skalného úkrytu.