¹Keď Dávid skončil rozhovor so Saulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba.

²V ten deň si ho vzal Saul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine.

³Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba.

⁴Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok.

⁵Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Saul, mal Dávid úspech. Preto ho Saul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Saulovým služobníkom.

⁶Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti Saulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch.

⁷Ženy pri tanci spievali: Saul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!

⁸Saul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!

⁹Od tohto dňa Saul stále zazeral na Dávida.

¹⁰Na druhý deň prepadol Saula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Saul držal kopiju.

¹¹Saul si povedal: Pribodnem Dávida k stene; a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy vyhol.

¹²Saul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Saula sa odvrátil.

¹³Preto ho Saul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu.

¹⁴Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním.

¹⁵Keď Saul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho.

¹⁶Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch.

¹⁷Saul povedal Dávidovi: Tu je moja najstaršia dcéra Mérab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje. Pritom si však myslel: Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.

¹⁸Dávid odpovedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?

¹⁹No keď už mali vydať Saulovu dcéru Mérab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi Mecholátskemu.

²⁰Do Dávida sa zamilovala Saulova dcéra Míkal. Keď to oznámili Saulovi, súhlasil s tým.

²¹Povedal si totiž: Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov. Saul zopakoval Dávidovi ponuku: Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.

²²Saul prikázal svojim služobníkom: Prehovorte nenápadne Dávida: Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.

²³Keď to Saulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.

²⁴Služobníci oznámili Saulovi všetko, čo povedal Dávid.

²⁵Saul poznamenal: Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch. Saul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida.

²⁶Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času

²⁷sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Saul mu dal svoju dcéru Míkal za ženu.

²⁸Saul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Míkal Dávida miluje.

²⁹Saul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom.

³⁰Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, bol Dávid úspešnejší, než ostatní Saulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.