¹Raz povedal Saulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil.

²Saul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov.

³Efód vtedy nosil Achija, syn Achítuba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel.

⁴V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bócec, druhý Senne.

⁵Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmasu, druhý od juhu oproti Gebe.

⁶Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.

⁷Zbrojnoš mu odvetil: Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš.

⁸Jonatán navrhol: Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im.

⁹Ak nás vyzvú: Stojte, kým prídeme k vám, zostaneme na svojom mieste a nevystúpime.

¹⁰No ak povedia: Vystúpte k nám hore, tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením.

¹¹Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali.

¹²Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: Poďte k nám hore, niečo vám povieme. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela.

¹³Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal.

¹⁴To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol honu poľa.

¹⁵V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh.

¹⁶Saulove hliadky v Benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam.

¹⁷Saul povedal tým, čo boli s ním: Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel. Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš.

¹⁸Tu prikázal Saul Achijovi: Prines Božiu archu. Toho času bola totiž s Izraelitmi.

¹⁹Kým sa Saul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Saul kňazovi: Nechaj to tak!

²⁰Saul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú.

²¹Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Saulom a Jonatánom.

²²Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v E frajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja.

²³Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét Ávenu.

²⁴Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Saul ich zaprisahal týmito slovami: Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol. Nikto z ľudu sa jedla nedotkol.

²⁵Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu.

²⁶Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu.

²⁷Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči.

²⁸Ktosi z ľudu sa ozval: Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.

²⁹Jonatán povedal: Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu.

³⁰Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.

³¹V ten deň porážali Filištíncov od Michmasu po Ajalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný.

³²Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, rezal ich na zemi a jedol mäso aj s krvou.

³³Saulovi oznámili: Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou. On povedal: Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.

³⁴Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou. V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil.

³⁵Saul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil.

³⁶Saul povedal: Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho. Odpovedali: Urob, čo uznáš za vhodné. Kňaz však navrhol: Pristúpme sem, k Bohu.

³⁷Saul si pýtal radu od Boha: Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela? Boh mu však v ten deň nedal odpoveď.

³⁸Vtedy Saul prikázal: Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech.

³⁹Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť. Nikto z ľudu sa však neozval.

⁴⁰Saul celému Izraelu prikázal: Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej. Ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré.

⁴¹Saul volal k Hospodinovi: Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď. Lós padol na Jonatána a Saula a ľud sa z toho dostal.

⁴²Saul prikázal: Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána.

⁴³Tu vyzval Saul Jonatána: Priznaj sa, čo si urobil! Jonatán sa priznal. Povedal: Koncom palice, čo som držal, som si nabral trochu medu. Som pripravený zomrieť.

⁴⁴Saul vyhlásil: Nech ma Boh potresce a nech ešte pridá, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.

⁴⁵Ľud sa spýtal Saula: Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou. Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť.

⁴⁶Saul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov.

⁴⁷Keď sa Saul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Ammónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Cóby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil.

⁴⁸Vytvoril vojenskú moc, porazil Amáleka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili.

⁴⁹Synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišví a Malkíšua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Mérab a mladšia Míkal.

⁵⁰Saulova žena sa volala Achínoam, dcéra Achímaacova. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Saulovho strýca Néra.

⁵¹Saulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela.

⁵²Kým žil Saul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Saul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska. prekl.: robil im zle.