¹Noémi mala z mužovej strany príbuzného, majetného muža z E límelechovho rodu; volal sa Bóaz.

²Moábčanka Rút povedala Noémi: Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí. Noémi jej odpovedala: Choď, dcéra moja!

³Rút teda šla Noémi v hebr. znamená milá, ľúbezná a Mára znamená trpká. RÚT na pole a za žencami zbierala klasy. Stalo sa, že zbierala práve na tej časti poľa, čo patrila Bóazovi z E límelechovho rodu.

⁴Vtedy prišiel z Betlehema Bóaz a povedal žencom: Hospodin s vami! Oni odvetili: Nech ťa Hospodin požehná!

⁵Bóaz sa potom spýtal sluhu, čo dohliadal na žencov: Čia je tá mladá žena?

⁶Sluha, ktorý dohliadal na žencov, povedal: Táto mladá žena je Moábčanka, čo sa vrátila s N oémi z Moábskych polí.

⁷Povedala mi: Chcela by som zbierať a paberkovať, čo zo snopov zostane po žencoch. Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.

⁸Vtedy Bóaz oslovil Rút: Počuj, dcéra moja! Nechoď paberkovať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale drž sa len mojich služobníc!

⁹Pozoruj, ktorú časť poľa zožínajú, a choď za nimi. Prikázal som sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, čo načerpali sluhovia.

¹⁰Vtedy Rút padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: Čím som si získala tvoju priazeň, že sa ma ujímaš, hoci som cudzinka?

¹¹Bóaz jej odvetil: Oznámili mi všetko, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru, ako si opustila otca, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala.

¹²Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.

¹³Ona odpovedala: Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.

¹⁴Keď bol čas jedla, Bóaz jej povedal: Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe. Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej upražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo.

¹⁵Potom vstala a šla zbierať klasy. Bóaz dal sluhom príkaz: Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!

¹⁶Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi éfa jačmeňa.

¹⁷Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila.

¹⁸Vtedy sa svokra spýtala: Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal! Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz.

¹⁹Vtedy Noémi povedala svojej neveste: Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym! Noémi potom dodala: Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.

²⁰Moábčanka Rút pokračovala: On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.

²¹Noémi povedala svojej neveste Rút: Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.

²²Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Bóazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.