1Vtedy spievala Debóra s Bárakom, Abínoamovým synom, túto pieseň:
2Dobrorečte Hospodinovi za to, že vodcovia sa chopili vedenia v Izraeli, za to, že ľud dobrovoľne povstal.
3Počúvajte, králi, zbystrite sluch, kniežatá! Zaspievam Hospodinovi, zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela.
4Hospodin, keď si vyšiel zo Seíru, keď si šiel z Edómskych strání, zachvela sa zem, z neba padali kropaje, z oblakov sa liala voda.
5Vrchy sa klátili pred Hospodinom, Bohom zo Sinaja, pred Hospodinom, Bohom Izraela.
6Za čias Anátovho syna Šamgara, za dní Jáely boli opustené cesty, ľudia chodievali bočnými cestami.
7Vidiek zostal pustý, dediny v Izraeli boli ako vymreté, kým som nepovstala ja, Debóra, kým som nepovstala ja, matka v Izraeli.
8Ľud si zvolil nových bohov, v bránach mesta sa rozpútal boj; no nebolo vidieť štít ani kopiju pri štyridsaťtisícovom dave Izraela.
9Moje srdce patrí vodcom Izraela, dobrovoľníkom ľudu! Velebte Hospodina,
10vy, ktorí jazdíte na svetlohnedých osliciach, sedávate na kobercoch, aj vy, ktorí chodíte na cestách: Uvažujte!
11Pripojte sa k jasotu pri napájadlách; tam sa oslavujú víťazstvá Hospodina, jeho víťazné skutky v prospech vidiečanov v Izraeli. Vtedy Hospodinov ľud zišiel k bránam.
12Prebuď sa, prebuď, Debóra, prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň! Vstaň, Bárak, odveď ako svojich zajatcov tých, čo zajímali teba, syn Abínoamov!
13K bránam vtedy zostúpil zvyšok vznešeného ľudu, Hospodinov ľud zostúpil so mnou medzi hrdinov.
14Efrajimovi potomkovia bojovali proti Amálekovi, za tebou zostúpil Benajamín so svojimi oddielmi. Z Mákira zostúpili vodcovia a zo Zebulúna tí, čo nosia žezlo.
15Jissákarove kniežatá s Debórou, ako Jissákar, tak Bárak, sa vydali po jeho stopách. V Rúbenových rodoch sa konali dlhé porady.
16Prečo si zostal sedieť v ohradách, počúvať bľakot stád? V Rúbenových rodoch sa konali dlhé porady.
17Gileád sa zdržiava za Jordánom a prečo Dán zostal pri lodiach? Ašér sa usadil na morskom pobreží a pokojne býva v jeho zátokach.
18Zebulún je ľud, čo opovrhol smrťou, podobne aj Naftáli na vysokých stráňach.
19Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaánski králi v Taanaku pri vodách Megidda, ale striebro si neukoristili.
20Hviezdy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali proti Síserovi.
21Kíšonský potok ich odplavil, ten odveký potok je Kíšon. Smelo vykroč, duša moja!
22Vtedy dupotali konské kopytá, vtedy cválali jeho silní.
23Preklínajte Méroz, vraví Hospodinov anjel, prekľajte, prekľajte jeho obyvateľov, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami!
24Buď medzi ženami požehnaná Jáel, žena Kénijca Chebera, nad ženy v stanoch buď požehnaná!
25Vodu si žiadal, podala mu mlieko a v čaši kniežacej doniesla smotanu.
26Ruku vystrela, uchopila kolík, pravicou svojou ťažké kladivo, udrela Síseru, rozbila mu hlavu, prerazila mu sluchy.
27Padol jej k nohám, zrútil sa, vystrel sa. K jej nohám sa zvalil, padol. Kde klesol, padol zabitý.
28Cez okno hľadí a volá spoza mreže Síserova matka: Prečo tak otáľa návrat jeho voza, prečo len mešká hrkot jeho záprahov.
29Odpoveď prišla z úst jej najmúdrejších kňažien, ich slová si pripomína sama:
30Určite sa delia o získanú korisť: jednu či dve zajatkyne pre muža, korisť pestrých rúch pre Síseru, korisť pestrých šiat, jednu dve pestro tkané šatky na môj krk.
31Tak nech hynú všetci tvoji nepriatelia, Hospodin! Tí však, čo ho milujú, budú ako slnko pri východe vo svojej sile. V krajine bol potom pokoj štyridsať rokov.