¹V tom čase Izrael nemal ešte kráľa.

²Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo.

³Dánovci vyslali zo svojich rodov päť mužov, udatných bojovníkov zo svojich končín, z Córey a E štaólu, aby ako vyzvedači preskúmali krajinu. Povedali im: Choďte preskúmať tú krajinu. Tí prišli na Efrajimské pohorie až k Míchovmu domu, kde prenocovali. Keď boli pri Míchovom dome, po reči poznali mládenca, zabočili ta a spýtali sa ho: Kto ťa sem doviedol? Čo tu robíš? Čo tu hľadáš?

⁴On odpovedal: Tak a tak sa so mnou dohodol Mícha; najal si ma a slúžim mu ako kňaz.

⁵Požiadali ho: Spýtaj sa teda Boha, aby sme sa dozvedeli, či cesta, ktorou chceme ísť, bude úspešná.

⁶Kňaz im povedal: Choďte v pokoji! Cesta, ktorou idete, je pod Hospodinovým dohľadom.

⁷Tých päť mužov teda šlo ďalej a prišli do Lajíša. Videli, že obyvatelia žijú v ňom podľa sidonského spôsobu nerušene, že sú to ľudia pokojní a dôverčiví. Nikto si v krajine neosoboval moc, naopak, sú bohatí. Sú ďaleko od Sidoncov a nemajú s nikým spojenie.

⁸Keď sa vrátili k svojim bratom do Córey a E štaólu, tí sa ich pýtali: Čo nám prinášate?

⁹Odpovedali: Vstaňte, zaútočme na nich! Videli sme tú krajinu, ktorá je naozaj znamenitá. Vy otáľate? Neváhajte odísť a obsadiť tú krajinu.

¹⁰Keď ta prídete, nájdete dôverčivý ľud. Krajina je rozsiahla. Boh vám ju vydá do rúk. Je to miesto, kde nechýba nič z toho, čo človek môže na zemi mať.

¹¹Nato sa z rodu Dánovcov z Córey a E štaólu vydalo do boja šesťsto ozbrojených mužov.

¹²Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Dánov tábor; leží za Kirjat Jearímom.

¹³Odtiaľ tiahli cez Efrajimské pohorie a prišli k Míchovmu domu.

¹⁴Vtedy prehovorilo tých päť mužov, čo šli do lajišského kraja na výzvedy. Povedali svojim bratom: Či viete, že v týchto domoch je efód a domáci bohovia, tesaná a uliata modla? Teraz uvážte, čo urobíte.

¹⁵Odbočili ta, prišli k domu mladého levitu, k Míchovmu domu a pozdravili ho.

¹⁶Šesťsto ozbrojených Dánovcov zostalo stáť pred bránou.

¹⁷Tí piati muži, čo prišli do kraja ako vyzvedači, vošli dnu, vzali tesanú sochu, efód, domácich bohov i liatu modlu. Kňaz stál pred bránou a oproti nemu šesťsto ozbrojených mužov.

¹⁸Keď tamtí vnikli do Míchovho domu a brali tesanú sochu, efód, domácich bohov a liatu modlu, kňaz sa ich spýtal: Čo to robíte?

¹⁹Odpovedali mu: Mlč! Buď ticho a poď s nami; buď nám otcom a kňazom. Je pre teba lepšie byť kňazom v dome jediného muža, než byť kňazom kmeňa a rodu v Izraeli?

²⁰Kňazovi sa to zapáčilo. Vzal efód, domácich bohov, tesanú sochu a pripojil sa k ľudu.

²¹Obrátili sa a odišli. Ženy, deti, stáda a vzácne veci dali dopredu.

²²Boli už ďaleko od Míchovho domu, keď boli pozvolávaní muži z domov susediacich s Míchovým domom a dohonili Dánovcov.

²³Keď na nich volali, Dánovci sa obrátili a pýtali sa Míchu: Čo sa ti stalo, že si pozvolával svojich ľudí?

²⁴Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, ako aj kňaza. Vy odchádzate a čo zostáva mne? A pritom sa ešte spytujete: Čo sa ti stalo?

²⁵Dánovci mu povedali: Nech ťa už nepočujeme, inak by vás rozhnevaní ľudia mohli napadnúť a prišiel by si o život ty sám i tvoji domáci.

²⁶Dánovci odišli svojou cestou. Keď Mícha videl, že sú silnejší než on, obrátil sa a šiel domov.

²⁷Oni však vzali so sebou to, čo si Mícha zhotovil, ako aj jeho kňaza a šli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu. Pobili ho mečom a mesto podpálili.

²⁸Nebolo nikoho, kto by ich bol zachránil, lebo mesto bolo ďaleko od Sidonu a nemalo s nikým zmluvu o pomoci. Ležalo totiž v údolí Bét Rechób. Dánovci znova vybudovali mesto a osídlili ho.

²⁹Mestu dali meno Dán podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Pôvodne sa však volalo Lajiš.

³⁰Dánovci si postavili tesanú modlu. Jonatán, syn Mojžišovho syna Geršóma, a jeho potomkovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až dovtedy, keď obyvatelia krajiny museli odísť do zajatia.

³¹Umiestnili tam tesanú modlu, ktorú zhotovil Mícha, a zostala tam, kým stál Boží dom v Šíle.