1Po Jozuovej smrti sa Izraeliti pýtali Hospodina: Kto z nás má prvý vytiahnuť do boja proti Kanaánčanom?
2Hospodin odpovedal: Nech vytiahne Júda, veď jemu som vydal krajinu do rúk.
3Nato požiadal Júda svojho brata Šimeóna: Poď so mnou bojovať proti Kanaánčanom do môjho vylosovaného podielu. Potom pôjdem i ja s tebou do tvojho vylosovaného podielu. Šimeón šiel teda s ním.
4Júdovci vytiahli a Hospodin im vydal do rúk Kanaánčanov i Perizzejov a pobili v Bezeku desaťtisíc mužov.
5V Bezeku našli Adoníbezeka, bojovali proti nemu a porazili Kanaánčanov i Perizzejov.
6Keď sa Adoníbezek dal na útek, prenasledovali ho. Chytili ho a odťali mu palce na rukách i nohách.
7Vtedy Adoníbezek povedal: Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách i nohách zbieralo omrvinky pod mojím stolom. Ako som robieval ja, tak mi odplatil Boh. Odviedli ho do Jeruzalema a tam zomrel.
8Júdovci sa dali do boja proti Jeruzalemu a obsadili ho; obyvateľov pobili mečom a mesto podpálili.
9Potom Júdovci išli proti Kanaánčanom, ktorí bývali na pohorí, v N egeve a na Nížine.
10Keď Júdovci vyšli proti Kanaánčanom, ktorí bývali v Hebrone — Hebron sa predtým volal Kirjat Arba — porazili Šéšaja, Achímana a Talmaja.
11Odtiaľ šli proti obyvateľom Debíru. Debír sa predtým volal Kirjat Séfer.
12Káleb povedal: Kto porazí Kirjat Séfer, tomu dám svoju dcéru Aksu za ženu.
13Obsadil ho Otniél, syn Kenazov, mladší brat Kálebov, a dal mu svoju dcéru Aksu za ženu.
14Keď prišla k nemu, naviedla ho, aby žiadal od jej otca pole. Zosadla z osla a Káleb sa jej spýtal: Čo si praješ?
15Ona odvetila: Daj mi dar. Keďže si ma vydal do krajiny Negevu, daj mi aj vodné pramene. Káleb jej dal horné i dolné pramene.
16Synovia Kénijca Chóbaba, Mojžišovho svokra, vyšli s Júdovcami z Mesta paliem do Judskej púšte v N egeve pri Arade, kde sa usadili medzi tamojším ľudom.
17Júda však šiel so svojím bratom Šimeónom, pobili Kanaánčanov, ktorí bývali v Cefate a toto prekliate mesto úplne zničili. Preto sa toto mesto volá Chorma.
18Júdovci obsadili Gazu i s okolím, Aškelón s okolím a E krón s okolím.
19Hospodin bol s Júdom. Ten obsadil pohorie, ale obyvateľov údolia nemohol vyhnať, lebo mali železné vozy.
20Kálebovi dali Hebron, ako prikázal Mojžiš. Ten vyhnal odtiaľ troch Anákových synov.
21Jebúsejov, obyvateľov Jeruzalema, Benjamínci však nevyhnali. Preto Jebúseji ostali bývať s Benjamíncami v Jeruzaleme až podnes.
22Aj Jozefovci tiahli nahor do Bételu a Hospodin bol s nimi.
23Jozefovci preskúmali Bétel; mesto sa predtým volalo Lúz.
24Keď stráže zbadali muža vychádzať z mesta, vyzvali ho: Ukáž nám, kade možno vniknúť do mesta, a dáme ti milosť.
25Keď im ukázal miesto, kade možno vniknúť do mesta, a keď mečom dobili mesto, prepustili ho i s celou jeho rodinou.
26Onen človek odišiel do krajiny Chetitov, postavil mesto a dal mu meno Lúz; tak sa menuje až dodnes.
27Menašše si nepodmanil obyvateľov Bét Šeánu ani priľahlé dediny, ani Taanak s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Dóru s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Megidda s priľahlými dedinami; a to umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine.
28Keď však Izrael zosilnel, donútil Kanaánčanov k robotám, vyhnať ich nevládal.
29Efrajim nevyhnal Kanaánčanov, ktorí bývali v Gezere. Kanaánčania zostali bývať medzi nimi.
30Zebúlun nevyhnal obyvateľov Kitrónu ani obyvateľov Nahalólu, a tak Kanaánčania zostali bývať medzi nimi a museli vykonávať nútené práce.
31Ašér nevyhnal obyvateľov Akka ani obyvateľov Sidonu, Achlábu, Akzíbu, Chelby, Afíku a Rechóbu.
32Ašérovci zostali bývať medzi domorodými Kanaánčanmi, lebo ich nevládali vyhnať.
33Naftáli nevyhnal obyvateľov Bét Šemeša ani obyvateľov Bét Anátu. Tak býval medzi domorodými Kanaánčanmi, ale obyvatelia Bét Šemeša a Bét Anátu museli vykonávať nútené práce.
34Amorejčania vytlačili Dánovcov do pohoria a nedovolili im zísť do údolia.
35Amorejčania teda zostali bývať v Har Cherese, Ajalóne a Šaalbíme; ale ruka Jozefovho domu ťažko doliehala na nich a museli vykonávať nútené práce.
36Územie Amorejčanov siahalo od Akrabímskeho výstupu, od Sely nahor.