1Videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí a počul som jednu zo štyroch bytostí zvolať hromovým hlasom: Poď!

2A videl som: Hľa, biely kôň; a na ňom jazdec s lukom; bol mu daný veniec a vyšiel ako víťaz, aby víťazil.

3Keď otvoril druhú pečať, počul som inú bytosť volať: Poď!

4A vyšiel iný, ohnivočervený kôň, a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom vraždili. A bol mu daný veľký meč.

5Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: Poď! A videl som: Hľa, čierny kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy.

6A počul som spomedzi štyroch bytostí akoby hlas, ktorý volal: Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; olej a víno však nepoškoď!

7Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ktorá volala: Poď!

8A videl som: Hľa, plavý kôň; ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním išlo podsvetie. Dostali moc nad štvrtinou zeme zabíjať mečom, hladom a smrťou i divými zvermi zeme.

9Keď otvoril piatu pečať, videl som pod obetným oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydávali.

10Tí zakričali mohutným hlasom: Kedy už, svätý a pravdivý Vládca, vykonáš súd a pomstíš našu krv na tých, čo bývajú na zemi?

11A každý z nich dostal biele rúcho a bolo im povedané, aby ešte krátky čas vydržali, kým ich počet nedoplnia ich spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť zabití ako oni.

12Keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bolcelý ako krv,

13nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zmietaný veľkým vetrom zhadzuje svoje nezrelé zimné plody.

14Nebo sa stiahlo ako zvitok a všetky vrchy i ostrovy sa pohli zo svojich miest.

15Králi zeme, veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocnári i všetci otroci aj slobodní sa ukryli do jaskýň a medzi bralá vrchov.

16A volali vrchom a bralám: Padnite na nás a ukryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránka,

17lebo nadišiel veľký deň ich hnevu. A kto môže obstáť?

« 5 7 »