¹Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas poľnice, mi hovoril: Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má po tomto diať.

²Hneď som bol vo vytržení ducha, a hľa, na nebi stál trón a na tróne niekto sedel.

³Podobal sa jaspisu a karneolu. Nad trónom sa klenula dúha na pohľad podobná smaragdu.

⁴Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starších, odetých do bieleho rúcha a so zlatými vencami na hlavách.

⁵Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, čo je sedem Božích duchov,

⁶a pred trónom bolo akoby sklenené more podobné krištáľu. Uprostred trónu i vôkol trónu boli štyri živé bytosti, plné očí odpredu i odzadu.

⁷Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá bytosť bola podobná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľudskú tvár a štvrtá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.

⁸Každá z týchto štyroch bytostí mala po šesť krídel; dookola i zvnútra boli plné očí a bez prestania vo dne i v noci volali: Svätý, svätý, svätý Pán, Boh, Všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.

⁹A vždy, keď tie bytosti vzdajú slávu, česť a vďaku tomu, čo sedí na tróne a žije na veky vekov,

¹⁰tých dvadsaťštyri starších padá pred tým, čo sedí na tróne a klaňajú sa tomu, čo žije na veky vekov. Svoje vence hádžu pred trón a hovoria:

¹¹Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.