¹Potom som videl zostupovať z neba iného anjela, ktorý mal veľkú moc. Jeho slávou sa rozžiarila zem.

²I zvolal mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov, skrýšou všetkých nečistých vtákov, skrýšou všetkej nečistej a nenávidenej zveri,

³lebo všetky národy pili z vína vášne smilstva tej neviestky a králi zeme s ňou smilnili a kupci zeme zbohatli z jej nadmerného prepychu.

⁴A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdi z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán,

⁵lebo jeho hriechy sa nahromadili až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti.

⁶Odplaťte tej neviestke, ako sa i ona odplatila, dvojnásobne jej odplaťte za jej skutky. Do kalicha, do ktorého nalievala, nalejte jej dvojnásobne.

⁷Koľko si užila slávy a hýrenia, toľko jej dajte útrap a smútku, lebo si v srdci hovorí: Sedím ako kráľovná, nie som vdova a neuzriem smútok.

⁸Preto v jednom dni prídu na ňu rany: smrť, smútok, hlad a ohňom bude spálená, lebo mocný je Pán, Boh, ktorý ju odsúdil.

⁹Plakať a nariekať budú nad ňou králi zeme, ktorí s ňou smilnili a hýrili, keď uvidia dym z jej požiaru.

¹⁰Pre strach z jej útrap budú zďaleka stáť a volať: Beda, beda, veľké mesto, Babylon, mocné mesto, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd.

¹¹A kupci zeme nad ním plačú a smútia, lebo už nikto nekupuje ich tovar:

¹²tovar zo zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu a všelijaké voňavé drevo, všelijaké predmety zo slonoviny a z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru,

¹³škoricu, amómové korenie, voňavky, myrhu, kadidlo, víno, olej, jemnú múku, pšenicu, dobytok, ovce, kone, vozy, otrokov a zajatcov.

¹⁴Ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, i všetok lesk a nádhera sa ti stratili, a už ich viac nenájdu.

¹⁵Kupci s týmito vecami obchodovali a z toho mesta bohatli, zastanú v diaľke zo strachu z jeho útrap, budú plakať a žialiť

¹⁶a budú volať: Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa odievalo do kmentu, purpuru a šarlátu a ozdobovalo sa zlatom, drahokamami a perlami —

¹⁷a za jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo! Každý kormidelník a každý, čo sa tadiaľ plaví, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zastali obďaleč

¹⁸a keď videli dym jeho požiaru, kričali: Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?

¹⁹Sypali si prach na hlavy a s plačom a smútkom kričali: Beda, beda, ty veľké mesto, z ktorého bohatstva zbohatli všetci, čo mali lode na mori — a za jedinú hodinu bolo spustošené!

²⁰Plesajte nad ním, nebo, svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh ho súdil tak, ako ono súdilo vás.

²¹A jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov a hodil ho do mora so slovami: Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, veľké mesto, a už sa viac nenájde.

²²Už v tebe nebude počuť hlas citaristov a hudobníkov, flautistov a trubačov, už nebude viac v tebe nijaký majster hocktorého remesla, ani zvuk mlyna už v tebe nebude počuť;

²³svetlo lampy v tebe už nezasvieti a nebude už v tebe počuť hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci bývali na zemi veľmožmi a tvoje čarovanie zviedlo všetky národy.

²⁴Našla sa v ňom krv prorokov a svätých i všetkých zavraždených na zemi.