¹Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania

²a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu,

³keď ste už okúsili, že Pán je dobrý.

⁴Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny.

⁵Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.

⁶Veď v Písme je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň, uholný, vyvolený, vzácny; kto verí v neho, nebude zahanbený.

⁷Pre vás, veriacich je vzácny, ale pre neveriacich je to kameň, čo stavitelia zavrhli; ten sa stal kameňom uholným

⁸a kameňom úrazu i skalou pohoršenia. Oni sa oň potkýnajú, lebo nepočúvajú slovo, — na to boli aj určení.

⁹Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ, aby ste zvestovali veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.

¹⁰Kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Boží ľud; prv ste boli bez milosrdenstva, ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli.

¹¹Milovaní, povzbudzujem vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.

¹²Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby tí, čo vás teraz osočujú ako zločincov, videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia za to oslavovali Boha.

¹³S ohľadom na Pána sa podriaďte každému ľudskému zriadeniu, či už kráľovi ako najvyššiemu vládcovi,

¹⁴alebo vladárom, ktorých posiela trestať tých, čo robia zle, a chváliť tých, čo konajú dobro.

¹⁵Veď Božia vôľa je, aby ste konaním dobra umlčali nevedomosť nerozumných ľudí.

¹⁶Ste slobodní, no nie ako tí, ktorým sloboda slúži na zastieranie zloby, ale ako Boží služobníci.

¹⁷Všetkých si uctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si ctite!

¹⁸Sluhovia, vo všetkej bázni sa podriaďujte svojim pánom, nielen dobrým a miernym, ale aj hrubým.

¹⁹Veď je to milosť, ak niekto pre svedomie, ktoré koná podľa Boha, znáša protivenstvá a nevinne trpí.

²⁰Veď aká je to sláva, keď budete trpezlivo znášať rany za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte a vydržíte v utrpení, to je Bohu milé.

²¹Veď na to ste boli povolaní; pretože aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.

²²On sa hriechu nedopustil, ani lesť nebola v jeho ústach.

²³Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko odovzdal tomu, čo spravodlivo súdi.

²⁴On sám, na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili vďaka spravodlivosti. Jeho ranami ste boli uzdravení.

²⁵Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší. Bohu milé.