¹Jozua, syn Núna, poslal tajne zo Šittímu dvoch vyzvedačov s poverením: Choďte a obzrite si krajinu i Jericho. Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Ráchab a tam sa zložili.

²Kráľovi Jericha oznámili: Pozor, v noci sem prišli muži spomedzi Izraelitov na výzvedy o krajine!

³Vtedy kráľ Jericha odkázal Ráchab: Vyveď mužov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvojho domu, lebo prišli na výzvedy o celej krajine.

⁴Ona však tých dvoch mužov odviedla a skryla. Potom povedala: Tí muži naozaj prišli ku mne, no nevedela som, odkiaľ sú.

⁵Keď sa zotmelo a mestská brána sa zatvárala, odišli. Neviem, kam odišli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte.

⁶Ona ich však vyviedla na strechu a skryla ich pod ľan, ktorý tam bol rozložený.

⁷Jerišskí muži ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom. Len čo prenasleJOZUA dovatelia vyšli, bránu za nimi zatvorili.

⁸Vyzvedači sa ešte ani neuložili na spánok, keď Ráchab vyšla k nim na strechu

⁹a povedala: Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že nás zachvátil strach pred vami a že všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred vami.

¹⁰Počuli sme totiž, ako Hospodin pred vami vysušil vody Červeného mora, keď ste vychádzali z E gypta. Počuli sme aj to, čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchonovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu.

¹¹Keď sme to počuli, ochablo nám srdce a stratili sme odvahu pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi.

¹²Teraz mi však prisahajte na Hospodina, že tak, ako som vám milosrdenstvo preukázala ja, tak aj vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie,

¹³že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov aj moje sestry a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou.

¹⁴Muži jej potom povedali: Vlastným životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť. Keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.

¹⁵Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo dom mala na hradbách. Bývala totiž na hradbách.

¹⁶Povedala im: Choďte do hôr, aby vás prenasledovatelia nestretli, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa oni nevrátia. Potom choďte svojou cestou.

¹⁷Muži jej povedali: Budeme oslobodení od tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala,

¹⁸ak pri našom vstupe do krajiny nepriviažeš tento motúz z červených nití na okno, cez ktoré si nás spustila, a nevezmeš k sebe svojho otca, matku, bratov a celú rodinu.

¹⁹Kto by potom vyšiel z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme oslobodení od viny. Ak by však niekomu ublížili v dome, nech padne jeho krv na našu hlavu.

²⁰Keby si však našu vec zradila, sme oslobodení od prísahy, ktorou si nás zaviazala.

²¹Ona odpovedala: Nech je tak, ako ste vraveli. Vtedy ich prepustila a oni odišli. Potom priviazala na okno červený motúz.

²²Muži odišli, prišli do hôr a ostali tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, no nenašli ich.

²³Potom obaja muži zišli z hôr, prišli k Jozuovi, synovi Núna, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo.

²⁴Jozuovi povedali: Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci jej obyvatelia stratili odvahu pred nami.