¹Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre.

²Bratia moji, majte z toho iba radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky,

³veď viete, že ak sa vaša viera osvedčí, vedie to k vytrvalosti.

⁴A vytrvalosť nech je zavŕšená skutkami, aby ste boli dokonalí, bezúhonní a bez akéhokoľvek nedostatku.

⁵Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju.

⁶Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.

⁷Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána;

⁸je to muž vnútorne rozpoltený a nestály vo všetkom svojom počínaní.

⁹Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoju hodnotu,

¹⁰bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy.

¹¹Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní.

¹²Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú.

¹³Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.

¹⁴Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka.

¹⁵Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť.

¹⁶Nemýľte sa, bratia moji milovaní.

¹⁷Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny.

¹⁸Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.

¹⁹Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu.

²⁰Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.

²¹Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.

²²Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.

²³Pretože ak niekto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.

²⁴Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá.

²⁵Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.

²⁶Ak si niekto myslí, že je ctiteľom Boha, a jazyk si nedrží na uzde, klame tým sám seba a jeho zbožnosť je márna.

²⁷Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta.