¹Pripomínaj im, aby sa s poslušnosťou podrobovali vladárom a vrchnostiam, aby boli ochotní na každé dobré dielo,

²aby nikoho neohovárali, aby neboli svárliví, ale priateľskí, a aby boli mierni k všetkým ľuďom.

³Veď aj my sme boli kedysi nerozumní a neposlušní, blúdili sme, boli sme otrokmi všelijakých vášní a rozkoší, žili sme v zlobe a závisti, opovrhnutiahodní, nenávideli sme jedni druhých.

⁴Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom,

⁵zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom,

⁶ktorého na nás štedro vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa,

⁷aby sme sa ospravedlnení jeho milosťou stali dedičmi podľa nádeje večného života.

⁸Táto reč je spoľahlivá a chcem, aby si to všetko neochvejne učil tak, aby tí, čo uverili v Boha, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je dobré a pre ľudí užitočné.

⁹Vyhýbaj sa však hlúpym sporom a rodokmeňom, svárom a hádkam o zákone; sú totiž neužitočné a márne.

¹⁰Bludárovi sa po jednom‑dvoch napomenutiach vyhýbaj,

¹¹veď vieš, že taký človek je na bludnej ceste; hreší a sám sa odsudzuje.

¹²Keď pošlem k tebe Artemasa alebo Tychika, poponáhľaj sa prísť ku mne do Nikopolisu, lebo som sa rozhodol, že tam prezimujem.

¹³Zénasa, znalca zákona, a Apolla starostlivo vychystaj na cestu, aby im nič nechýbalo.

¹⁴Nech sa aj naši naučia vynikať v dobrých skutkoch tam, kde je naliehavá potreba, aby nezostali bez ovocia.

¹⁵Pozdravujú ťa všetci, ktorí sú so mnou. Pozdrav tých, čo nás milujú vo viere. Milosť nech je s vami všetkými.