1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelitov pred svojou smrťou:
2Povedal: Zo Sinaja prišiel Hospodin, zažiaril im zo Seíru, zaskvel sa z vrchu Páran a prišiel do Meríby pri Kádeši, po jeho pravici bol planúci oheň.
3Ty, ktorý miluješ svoj ľud, všetci jeho svätí sú v tvojej ruke, privinuli sa k tvojim nohám, budú sa učiť z tvojich slov.
4Mojžiš nám dal zákon ako vlastníctvo pre zhromaždenie Jákoba.
5Keď sa zišli poprední ľudu, zhromaždenie kmeňov Izraela, v Ješurúne povstal kráľ.
6Nech žije Rúben, nech nevymrie a nech je počet jeho mužov malý.
7O Júdovi povedal toto: Hospodin, vypočuj Júdov hlas a priveď ho k jeho ľudu, aby svojimi rukami bojoval za seba, a pomáhaj mu proti jeho odporcom.
8O Lévim povedal: Nech tvoje tummím a urím patria tvojmu zbožnému mužovi, ktorého si vyskúšal v Masse, s ktorým si mal spor pri vodách Meríby,
9ktorý povedal o svojom otcovi a svojej matke: Neberiem ohľad na nich. Svojich bratov nepoznal a o svojich synoch nechcel vedieť, lebo zachovával tvoju reč a dodržiaval tvoju zmluvu.
10Jákoba budú poúčať o tvojich právach a Izraelitov o tvojom zákone. Budú klásť pred teba kadidlo a celožertvu na tvoj oltár.
11Hospodin, požehnaj jeho silu! Obľúb si dielo jeho rúk! Polám bedrá tým, čo povstávajú proti nemu, aby už nepovstali tí, čo ho nenávidia.
12O Benjamínovi povedal: To je miláčik Hospodina, nech bezpečne býva pri ňom. On ho bude chrániť po všetky dni. Býva medzi jeho úbočiami.
13O Jozefovi povedal: Kiež Hospodin požehná jeho kraj hojnou rosou z neba i z priepastnej hlbiny, čo je dolu,
14vzácnymi úrodami z darov slnka, bohatými plodmi ročných období,
15skvelými darmi pradávnych vrchov a vzácnosťami odvekých pahorkov,
16vzácnosťami krajiny a všetkým, čo je na nej, aj priazňou toho, ktorý býva v kre. To nech zostúpi na Jozefovu hlavu a na temeno zasvätenca medzi bratmi.
17Je nádherný ako prvorodený býk, rohy má ako divý byvol, ktorými kole všetky národy až do končín zeme. Také nech sú desaťtisíce Efrajima, také nech sú tisíce Menaššeho.
18O Zebúlunovi povedal: Raduj sa, Zebúlun, na svojej výprave, raduj sa Issákar, vo svojich stanoch!
19Ľudí zvolajú na vrch, kde budú správne prinášať obety. Bohatstvo budú čerpať z mora a poklady ukryté v piesku.
20O Gádovi povedal: Požehnaný, kto Gádovi rozširuje územie. Gád odpočíva ako levica, trhá rameno i temeno.
21Ako prvý si vyhliadol územie tam, kde bol podiel vodcu! Prišiel s náčelníkmi ľudu a vykonal pre Izrael, čo je pred Hospodinom spravodlivé a správne.
22O Dánovi povedal: Dán je mladé levíča, ktoré vyskočí z Bášanu.
23O Naftálim povedal: Naftáli sa nasýti priazne, je plný Hospodinovho požehnania. Ovládne more i južný kraj.
24O Ašérovi povedal: Nad ostatných synov nech je požehnaný Ašér, nech je najobľúbenejší medzi bratmi. Nech si v oleji máča nohu.
25Nech sú jeho závory zo železa a bronzu. Nech tvoja sila trvá, kým žiješ.
26Nieto takého, ako je Boh Ješúrunov, po nebesiach sa náhli, aby ti pomohol, na oblakoch sa nesie vo svojej velebe.
27Útočiskom je Boh odveký, svet je pod jeho ramenami. On vyhnal pred tebou nepriateľa, povedal: Znič ho!
28Izrael býva bezpečne, Jákobov prameň je výnimočný v krajine obilia a muštu. Z jeho nebies padá rosa.
29Blahoslavený si Izrael, kto sa ti vyrovná? Ľud, ktorý zachránil Hospodin; on je tvoj ochranný štít, tvoj slávny meč. Tvoji nepriatelia sa ti budú koriť, ty však pošliapeš ich šije.