¹Potom odišiel Mojžiš oznámiť všetky tieto slová celému Izraelu.

²Povedal im: Dnes mám stodvadsať rokov. Nebudem už môcť vychádzať ani vchádzať, a Hospodin mi povedal: Neprejdeš cez Jordán.

³Hospodin, tvoj Boh, pôjde pred tebou, vyhubí tieto národy a ty ich ovládneš. Jozua pôjde pred tebou na druhú stranu, ako povedal Hospodin.

⁴Hospodin naloží s nimi tak, ako naložil s amorejským kráľom Síchonom a Ógom, ako aj s ich krajinami, ktoré zničil.

⁵Hospodin vám ich vydá a naložíte s nimi podľa príkazu, ktorý som vám dal.

⁶Buďte silní a udatní, nebojte sa a nemajte z nich strach, lebo sám Hospodin, tvoj Boh, ide s tebou; on ťa nenechá a neopustí.

⁷Mojžiš zavolal Jozuu a v prítomnosti celého Izraela mu povedal: Buď silný a udatný, lebo ty uvedieš tento ľud do krajiny, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať jeho otcom a ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva.

⁸Sám Hospodin pôjde pred tebou, bude s tebou, nedá ti ochabnúť ani ťa neopustí. Neboj sa ani sa neľakaj.

⁹Mojžiš napísal tento zákon a odovzdal ho kňazom, Léviho synom, ktorí nosili archu Hospodinovej zmluvy, a všetkým starším Izraela.

¹⁰Mojžiš im prikázal: Na konci každého siedmeho roka na slávnosť stánkov v roku určenom na odpustenie dlhov,

¹¹keď sa všetok Izrael príde ukázať pred Hospodina, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš predčítavať tento zákon, aby ho počul celý Izrael.

¹²Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti a cudzincov, ktorí bývajú v tvojich bránach, aby počuli a učili sa báť Hospodina, vášho Boha, aby zachovávali a plnili všetky slová tohto zákona.

¹³Aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, nech ho počujú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, po všetky dni vášho života na zemi, ktorú máte po prechode Jordána obsadiť.

¹⁴Hospodin povedal Mojžišovi: Pozri, blížia sa dni tvojej smrti. Zavolaj Jozuu, postavte sa do stanu stretávania a ja mu dám príkaz. Šiel teda Mojžiš s Jozuom a postavili sa v stane stretávania.

¹⁵Vtedy sa Hospodin zjavil v stane v oblačnom stĺpe. Oblačný stĺp stál nad vchodom do stanu.

¹⁶Hospodin povedal Mojžišovi: Ty si ľahneš k svojim otcom a tento ľud povstane a v krajine, do ktorej sa uberá, bude smilniť s cudzími božstvami. Tam ma opustí, poruší moju zmluvu, ktorú som s ním uzavrel.

¹⁷V ten deň vzplanie môj hnev proti nemu, opustím ho a zakryjem si pred ním tvár. Zastihnú ho mnohé pohromy a súženia; tie ho pohltia. V ten deň si povie: Nezastihli ma tieto pohromy preto, že v mojom strede nie je Boh?

¹⁸Ja si v ten deň skryjem tvár pre všetko to zlo, ktorého sa dopustil, keď sa obrátil k iným božstvám.

¹⁹Teraz si napíšte túto pieseň. Nauč ju Izraelitov a vlož im ju do úst, aby mi táto pieseň bola svedectvom proti Izraelitom.

²⁰Uvediem ich do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom a ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Keď však ľud bude jesť a keď sa nasýti a stučnie, potom sa obráti k iným božstvám, bude im slúžiť, mňa zavrhne a poruší moju zmluvu.

²¹Keď ho zastihnú mnohé pohromy a súženia, nech táto pieseň, ktorá nevymizne z úst jeho potomstva, hovorí proti nemu ako svedok. Poznám jeho zmýšľanie, čo hodlá urobiť dnes, skôr než ho uvediem do krajiny, ktorú som mu pod prísahou sľúbil.

²²V ten istý deň napísal Mojžiš túto pieseň a naučil ju Izraelitov.

²³Hospodin prikázal Jozuovi, Núnovmu synovi: Buď silný a udatný, lebo privedieš Izraelitov do krajiny, ktorú som im pod prísahou sľúbil, a ja budem s tebou.

²⁴Keď Mojžiš dopísal slová tohto zákona do knihy,

²⁵prikázal levitom, ktorí nosia archu Hospodinovej zmluvy:

²⁶Vezmite túto knihu zákona a uložte ju vedľa archy zmluvy Hospodina, svojho Boha, tam bude svedkom proti tebe.

²⁷Ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdošijnosť. Keď sa už dnes priečite Hospodinovi, ešte za môjho života, keď som medzi vami, o čo viac to bude po mojej smrti.

²⁸Zhromaždite ku mne všetkých hodnostárov kmeňov a svojich správcov. Chcem pred nimi nahlas vyhlásiť tieto slová a vyzvať nebo i zem za svedkov proti nim.

²⁹Lebo viem, že po mojej smrti sa úplne skazíte a odbočíte z cesty, ktorou som vám prikázal ísť. A neskoršie vás zastihne pohroma, pretože budete robiť to, čo sa nepáči Hospodinovi, keď ho budete dráždiť dielom svojich rúk.

³⁰Mojžiš zreteľne predniesol celému zhromaždeniu Izraela slová tejto piesne v plnom znení: Mojžišova pieseň

³¹Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň.Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha!On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy.Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené.Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry? Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje.Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti,svojich starcov a povedia ti, kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu.Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom.Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka.Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,tak aj Hospodin viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh.Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala,kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna.Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy.Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili.Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, božstvám, ktoré nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli.Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil.Hospodin to videl a pohrdol synmi a dcérami, čo ho urazili.Povedal: Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, neverní synovia.Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov.Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich,budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed.Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca.Povedal som: Rozptýlil by som ich a odstránil ich pamiatku z ľudstva,keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa, že si protivníci z nepochopenia povedia: Naša ruka zvíťazila, neurobil to Hospodin.Je to národ bezradný, chýba mu súdnosť.Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí.Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc? Len ak by ich opustila ich Skala a Hospodin by ich vydal napospas!Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala, to dosvedčia aj naši nepriatelia.Ich vinič pochádza z vinice S odomy, z gomorských sadeníc, ich hrozno je plné jedu a ich strapce trpké.

³²***

³³Ich víno je dračí jed, prudký jed vretenice.

³⁴Nie je to azda u mňa skryté, zapečatené v mojich pokladniciach?

³⁵Moja pomsta a odplata sa prejaví vtedy, keď sa im podlomí noha. Deň ich záhuby je blízko, náhle prichádza, čo má na nich prísť.

³⁶Hospodin obháji svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. Keď uvidí, že ochabuje ruka a že zajatí i slobodní sú v koncoch,

³⁷povie: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali?

³⁸Kde tí, čo jedávali tuk z ich obiet a z ich nápojových obiet pili víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vašou záštitou!

³⁹Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet. Ja usmrcujem, ja oživujem, raním i hojím. Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť.

⁴⁰Lebo k nebu dvíham ruku a vravím: Ja žijem naveky!

⁴¹Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka sa chopí súdu, pomstu obrátim na svojich protivníkov, odplatím tým, čo ma nenávidia.

⁴²Svoje šípy opojím krvou, krvou zabitých a zajatých; môj meč sa naje mäsa z hlavy nepriateľských vodcov.

⁴³Národy, plesajte nad jeho ľudom, veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov, pomstou odplatí protivníkom a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu.

⁴⁴Mojžiš prišiel spolu s Jozuom, Núnovým synom, a predniesol ľudu všetky slová tejto piesne.

⁴⁵Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,

⁴⁶povedal: Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona.

⁴⁷Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju zaujali, keď prejdete cez Jordán.

⁴⁸V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi:

⁴⁹Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárim v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva.

⁵⁰Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu,

⁵¹lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meríby pri Kádeši na púšti Sín, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi.

⁵²Krajinu, ktorú máš pred sebou, síce uzrieš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, nevojdeš.