¹Potom sme sa obrátili a odišli sme na púšť smerom k Červenému moru, ako mi povedal Hospodin. Dlhší čas sme obchádzali pohorie Seír.

²Vtedy mi Hospodin povedal:

³Už dosť dlho ste obchádzali toto pohorie, teraz sa obráťte na sever.

⁴Ľudu prikáž: Pôjdete cez územie svojich bratov Ézavovcov, ktorí obývajú Seír. Oni sa vás budú báť, no buďte nanajvýš ostražití.

⁵Nepodnecujte ich do boja, lebo z ich územia vám nedám ani piaď pôdy. Pohorie Seír som dal do vlastníctva Ézavovi.

⁶Za peniaze si budete od nich kupovať potravu, aby ste mali čo jesť. Aj vodu si budete u nich zaobstarávať za peniaze, aby ste mali čo piť.

⁷Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehnával vo všetkom, čo si robil. Vie o tvojej ceste touto veľkou púšťou. Hospodin, tvoj Boh, je už štyridsať rokov s tebou, a nič ti nechýbalo.

⁸Prešli sme teda popri našich bratoch Ézavovcoch, ktorí obývajú Seír, stepnou cestou, ktorá vychádza z Élatu a E cjón-Geberu. Potom sme sa obrátili a šli sme ďalej smerom k Moábskej púšti.

⁹Vtedy mi Hospodin povedal: Neútoč na Moábčanov a nepúšťaj sa s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva. Ár som dal do vlastníctva Lótovým synom.

¹⁰Predtým tam bývali Émi, veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia.

¹¹Aj Refáji sú pokladaní za Anákov, ale Moábčania ich nazývajú Émami.

¹²Predtým aj v S eíre bývali Chóri, ale Ézavovci ich vyhnali, vyhubili a usadili sa na ich mieste, ako to urobil Izrael v krajine, ktorú mu dal Hospodin.

¹³Teraz vstaňte a prejdite cez potok Zered. Prešli sme teda cez potok Zered.

¹⁴Naše putovanie z Kádeš-Barney až po prechod cez potok Zered trvalo tridsaťosem rokov, kým z tábora bojovníkov nevymrelo celé pokolenie, ako im prisahal Hospodin.

¹⁵Aj ruka Hospodina bola proti nim, aby ich hubila v tábore, kým celkom nevymreli.

¹⁶Keď spomedzi ľudu pomreli všetci bojovníci,

¹⁷Hospodin im povedal:

¹⁸Dnes prejdeš územím Moábčanov pri Áre

¹⁹a priblížiš sa k Ammónčanom. Nenapádaj ich ani sa nepúšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva, pretože som ho dal do vlastníctva Lótovým synom.

²⁰Aj toto územie sa pokladalo za vlastníctvo Refájov. Refáji ho obývali predtým a Ammónčania ich nazývali Zamzummčanmi.

²¹Bol to veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. Hospodin ich vyhubil pred Ammónčanmi, ktorí ich vyhnali. Usadili sa na ich mieste,

²²ako to Hospodin urobil Ézavovcom, ktorí bývajú v S eíre, keď pred nimi vyhubil Chórov, takže ich vyhnali, a na ich mieste sú dodnes.

²³Avvijčanov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftóri, ktorí prišli z Kaftóru a usadili sa na ich mieste.

²⁴Vstaňte teda, vyjdite a prekročte potok Arnón! Pozri, vydal som ti do rúk Amorejčana, Síchončana, chešbónskeho kráľa aj jeho krajinu. Začni ju obsadzovať a bojuj s ním!

²⁵Už dnes začnem naháňať hrôzu a strach pred tebou medzi národmi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa dopočujú o tebe.

²⁶Vtedy som vyslal poslov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Síchonovi s mierovým návrhom:

²⁷Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Pôjdem len po ceste, neodbočím ani napravo, ani naľavo.

²⁸Potravu mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a za peniaze mi dáš aj vodu, aby som mal čo piť. Chcem prejsť len peši.

²⁹Tak mi to dovolili Ézavovci, ktorí bývajú v S eíre, a Moábčania, ktorí bývajú v Áre, kým neprejdem cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh.

³⁰Chešbónsky kráľ Síchon nám však nechcel dovoliť prechod cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, mu otupil ducha a zatvrdil srdce, aby ti ho vydal do rúk, ako je to dnes.

³¹Hospodin mi povedal: Pozri, začal som ti dávať do moci Síchona i jeho krajinu. Začni ju obsadzovať.

³²Síchon vyšiel so všetkým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu.

³³Hospodin, náš Boh, nám ho vydal a my sme porazili jeho, jeho synov a všetok jeho ľud.

³⁴Vtedy sme dobyli všetky jeho mestá. Vykonali sme ničiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch. Nikto nám nemohol ujsť.

³⁵Len dobytok a ulúpené veci z obsadených miest sme si nechali ako korisť.

³⁶Od Aróeru na brehu potoka Arnón a od mesta, ktoré je v údolí, až po Gileád, nebolo mesta, ktoré by sme nemohli dobyť. Hospodin, náš Boh, nám ich všetky vydal.

³⁷Len ku krajine Ammónčanov si sa nepriblížil, k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí či kdekoľvek inde, kde sa nám Hospodin, náš Boh, priblížiť zakázal.