¹Kým hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi

²a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych.

³Násilím ich odviedli a pretože bol už večer, zavreli ich na noc do žalára.

⁴No mnohí z tých, čo počuli túto reč, uverili, takže počet mužov dosiahol asi päťtisíc.

⁵Na druhý deň ráno sa v Jeruzaleme zišli poprední muži, starší a zákonníci,

⁶veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu.

⁷Postavili ich do stredu a vypytovali sa: Akou mocou alebo v akom mene ste to urobili?

⁸Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: Vodcovia ľudu a starší!

⁹Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený,

¹⁰nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý.

¹¹On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a sa stal uholným kameňom.

¹²A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.

¹³Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom.

¹⁴Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, nemohli nič namietať.

¹⁵Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili:

¹⁶Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď vedia o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť.

¹⁷Ale aby sa to medzi ľuďom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene.

¹⁸Potom ich zavolali a prikázali im, aby už nikdy v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili.

¹⁹No Peter a Ján im odpovedali: Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha.

²⁰My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.

²¹Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo,

²²keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov.

²³Keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali, čo im povedali veľkňazi a starší.

²⁴Keď ich počuli, jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.

²⁵Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka: Prečo sa búria pohania a národy snujú daromné plány?

²⁶Povstali pozemskí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.

²⁷Veď v tomto meste sa Herodes a Pontský Pilát naozaj spolčili s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal,

²⁸aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať.

²⁹Pozri teraz, Pane, na ich hrozby a daj svojim služobníkom, aby hlásali tvoje slovo s úplnou odvahou.

³⁰Vystri svoju ruku, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zázraky v mene tvojho svätého Služobníka Ježiša.

³¹Keď sa modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a s odvahou ohlasovali Božie slovo.

³²Množstvo tých, čo uverili, bolo jedno srdce a duša a nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné.

³³Apoštoli s veľkou mocou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť.

³⁴Nikto totiž medzi nimi netrpel biedou, pretože všetci, čo mali polia a domy, ich predávali a čo za ne utŕžili, prinášali

³⁵a kládli k nohám apoštolov a každý dostal podľa toho, koľko potreboval.

³⁶Aj Jozef, ktorému apoštoli dali prímenie Barnabáš, čo v preklade znamená syn útechy, levita, rodák z Cypru,

³⁷mal roľu, predal ju, priniesol peniaze a položil ich k nohám apoštolov.