1Po piatich dňoch zišiel veľkňaz Ananiáš s niekoľkými staršími a istým rečníkom Tertullom a predstúpili pred miestodržiteľa so žalobou proti Pavlovi.

2Predvolali ho a Tertullus začal prednášať obžalobu: Tvojou zásluhou môžeme sa tešiť hlbokému mieru a vďaka tvojej rozvážnosti uskutočnili sa nápravy v prospech tohto národa.

3Toto uznávame, vznešený Félix, vždy a všade s veľkou vďačnosťou.

4No aby som ťa pridlho nezdržiaval, prosím ťa, krátko nás vypočuj s láskavosťou, pre teba príznačnou.

5Zistili sme totiž, že tento muž je ako morová nákaza a vyvoláva rozbroje medzi všetkými Židmi na celom svete a je pohlavárom sekty nazirejcov.

6Dokonca sa pokúsil znesvätiť aj chrám, ale sme ho chytili.

7***

8Keď ho budeš vypočúvať, budeš môcť aj sám spoznať to všetko, z čoho ho my obviňujeme.

9K Tertullovi sa pripojili aj Židia a tvrdili, že je to tak.

10Keď mu miestodržiteľ dal pokyn, aby hovoril, Pavol povedal: Viem, že už veľa rokov si sudcom tohto národa. Preto svoju obhajobu prednesiem s pokojnou mysľou.

11Sám si môžeš overiť, že to nie je viac ako dvanásť dní, čo som prišiel do Jeruzalema pokloniť sa Bohu.

12A ani v chráme, ani v synagógach, ani v meste ma nepristihli, že by som s niekým viedol rozhovory, tobôž že by som poburoval dav.

13A nemôžu to dokázať ani tí, čo teraz na mňa žalujú.

14Priznávam sa ti však k tomu, že slúžim Bohu svojich otcov podľa zásad Cesty, ktorú nazývajú sektou, a že verím všetkému, čo je napísané v zákone a u Prorokov.

15Mám nádej v Boha, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých, ktoré očakávajú aj oni.

16Preto sa aj ja usilujem o to, aby som mal vždy svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi.

17Po viacerých rokoch som prišiel, aby som odovzdal svojmu národu hmotné milodary a aby som priniesol obety.

18Pri tomto ma — ale bez zástupu a bez hluku — našli očisteného v chráme

19niektorí Židia z Ázie. Oni by tu mali byť pred tebou a žalovať, ak majú niečo proti mne.

20Alebo nech ti aj títo povedia, akú neprávosť na mne našli, keď som stál pred veľradou.

21Nič, iba ten jediný výrok, ktorý som vykríkol, stojac pred nimi: Dnes ma súdite pre zmŕtvychvstanie.

22Félix veľmi dobre vedel o tejto Ceste a odročil ich záležitosť slovami: Keď príde veliteľ Lysias, rozsúdim váš spor.

23Stotníkovi však prikázal, aby strážil Pavla v miernej väzbe a aby nebránil nikomu z jeho priateľov poslúžiť mu.

24O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a počúval ho, čo hovorí o viere v Krista Ježiša.

25Keď začal hovoriť o spravodlivosti, zdržanlivosti a budúcom súde, Félix sa naľakal a povedal: Nateraz odíď, zavolám ťa, až budem mať čas.

26Pritom dúfal, že mu Pavol dá peniaze. Preto častejšie posielal poňho a zhováral sa s ním.

27Po dvoch rokoch sa stal Félixovým nástupcom Portius Festus. Félix chcel preukázať Židom priazeň, preto nechával Pavla vo väzení.

« 23 25 »