¹V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorému hovorili Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý v detstve rástol spolu s tetrarchom Herodesom, a Šavol.

²Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.

³Potom sa postili a modlili sa, a keď vložili na nich ruky, prepustili ich.

⁴Oni, vyslaní Duchom Svätým, prišli do Seleukie a odtiaľ sa preplavili na Cyprus.

⁵Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Ako pomocníka mali so sebou aj Jána.

⁶Keď prešli cez celý ostrov až do Pafu, našli tam istého čarodejníka a falošného proroka. Bol to Žid menom Barjezus.

⁷Zdržiaval sa u prokonzula Sergia Pavla, rozumného muža. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo túžil počuť Božie slovo.

⁸Ale Elymas, čarodejník, tak totiž znie v preklade jeho meno, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery.

⁹Vtedy Šavol, ktorý sa volal aj Pavol, naplnený Duchom Svätým uprel naňho zrak

¹⁰a povedal: Diablov syn, plný každej podlosti a každej falošnosti, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti! Neprestaneš vari prevracať priame Pánove cesty?

¹¹A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: Oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko. Vtom na Elymasa padla mrákota a tma, tápal vôkol seba a hľadal, kto by ho viedol za ruku.

¹²Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.

¹³Keď sa Pavol a jeho spoločníci odplavili z Pafu a prišli do Pergy a Pamfýlie, Ján sa od nich oddelil a vrátil sa do Jeruzalema.

¹⁴Oni však išli z Pergy ďalej, až došli do Antiochie v Pizídii. V sobotný deň vošli do synagógy a tam si sadli.

¹⁵Po čítaní zo zákona a z Prorokov im predstavení synagógy poslali odkaz: Muži, bratia, ak máte pre ľud dajaké slovo povzbudenia, prehovorte.

¹⁶Tu Pavol vstal, znamením ruky si vyžiadal ticho a povedal: Muži izraelskí, aj vy, čo sa bojíte Boha, počúvajte!

¹⁷Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine a zdvihnutou rukou ho z nej vyviedol.

¹⁸Ba asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti.

¹⁹V kanaánskej krajine vyhubil sedem národov, ich krajinu im rozdelil ako dedičné vlastníctvo

²⁰asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dal sudcov až po proroka Samuela.

²¹Keď si vyžiadali kráľa, Boh im dal na štyridsať rokov Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa.

²²Keď ho potom odstránil, povolal im za kráľa Dávida, o ktorom vydal svedectvo: Našiel som Dávida, syna Izaja, muža podľa svojho srdca, ktorý vždy bude plniť moju vôľu.

²³Z jeho potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša.

²⁴Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu krst pokánia.

²⁵Keď Ján končil beh svojho života, hovoril: Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani sandále na nohách rozviazať.

²⁶Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy;

²⁷lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu.

²⁸Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť.

²⁹Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu.

³⁰Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych

³¹a on sa viacero dní zjavoval tým, čo prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom.

³²My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia,

³³Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.

³⁴To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi.

³⁵Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie.

³⁶Dávid vo vlastnom pokolení poslušne splnil Boží zámer, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie.

³⁷Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie.

³⁸Uvedomte si teda, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon.

³⁹V ňom je ospravedlnený každý, kto verí.

⁴⁰Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci:

⁴¹Vy, čo mnou pohŕdate, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať.

⁴²Pri odchode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu.

⁴³Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.

⁴⁴Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo.

⁴⁵Keď Židia videli zástupy, zmocnila sa ich žiarlivosť a rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol.

⁴⁶Pavol a Barnabáš im však hovorili otvorene: Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.

⁴⁷Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.

⁴⁸Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život.

⁴⁹Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji.

⁵⁰Židia však poštvali nábožné a počestné ženy i popredných občanov, podnietili prenasledovanie Pavla a Barnabáša a vyhnali ich zo svojho územia.

⁵¹Oni však otriasli prach zo svojich nôh proti nim a odišli do Ikónia.

⁵²No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.