¹Medzitým sa apoštoli a bratia žijúci v J udsku dopočuli, že Božie slovo prijali aj pohania.

²Keď prišiel Peter do Jeruzalema, dohovárali mu tí, ktorí boli spomedzi obrezaných:

³Vošiel si k neobrezaným mužom a jedol si s nimi.

⁴Peter im začal rad‑radom vysvetľovať:

⁵Bol som v meste Joppa, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie, že zostupuje z neba akási nádoba, akoby veľká plachta, spustená za štyri rohy a prišla až ku mne.

⁶Pozorne som sa do nej zahľadel a videl som tam štvornohé pozemské zvieratá, divú zver, plazy a nebeské vtáky.

⁷Počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!

⁸Odpovedal som: To nie, Pane. Veď do mojich úst nikdy nevošlo nič poškvrnené alebo nečisté.

⁹Ale hlas z neba mi druhý raz povedal: Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.

¹⁰Toto sa zopakovalo tri razy a potom sa všetko zasa zodvihlo do neba.

¹¹Hneď nato pri dome, v ktorom sme boli, zastali traja muži, poslaní ku mne z Cézarey.

¹²A Duch mi povedal, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. So mnou išli aj títo šiesti bratia. Vošli sme do domu toho muža.

¹³On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý hovoril: Pošli do Joppy a zavolaj si Šimona, prímením Peter.

¹⁴On ti povie slová, ktorými budeš spasený ty a celý tvoj dom.

¹⁵Len čo som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, a to tak, ako zostúpil na začiatku aj na nás.

¹⁶Vtedy som si spomenul na slovo Pána, ktorý povedal: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.

¹⁷Ak im teda Boh daroval taký istý dar ako nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som potom ja, aby som mohol prekážať Bohu?

¹⁸Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: Boh teda aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.

¹⁹Medzitým tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré nastalo za Štefana, prešli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, no Božie slovo nehlásali nikomu, iba Židom.

²⁰Niektorí z nich však boli aj Cyperčania a Cyrénčania, a tak, keď prišli do Antiochie, prihovárali sa aj Grékom a ohlasovali im Pána Ježiša.

²¹Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.

²²Dopočula sa o tom aj jeruzalemská cirkev a vyslala do Antiochie Barnabáša.

²³Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali pri Pánovi, ako si zaumienili v srdci,

²⁴lebo to bol dobrý muž, plný Ducha Svätého a viery. K Pánovi sa pridal veľký počet ľudí.

²⁵Barnabáš preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla,

²⁶a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok ostali v tamojšej cirkvi a učili zástupy. V Antiochii po prvý raz učeníkov nazvali kresťanmi.

²⁷V tých dňoch prišli z Jeruzalema do Antiochie proroci.

²⁸Jeden z nich, menom Agabos, vstal a z vnuknutia Ducha varoval, že po celom svete bude veľký hlad. Ten hlad naozaj nastal za vlády Klaudia.

²⁹Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností podporí bratov žijúcich v J udsku.

³⁰Urobili teda zbierku a po Barnabášovi a Šavlovi ju poslali starším.