¹Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými zlými duchmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov.

²Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých.

³Povedal im: Nič si neberte na cestu; ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat.

⁴Vždy, keď vojdete do niektorého domu, zostaňte tam a nevychádzajte odtiaľ.

⁵Keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim.

⁶Vyšli teda, porozchádzali sa po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.

⁷Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo jedni hovorili: Ján vstal z mŕtvych,

⁸iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.

⁹Herodes povedal: Jána som dal sťať. Kto je potom ten, o kom počúvam takéto veci? A chcel ho vidieť.

¹⁰Apoštoli sa vrátili. Vyrozprávali mu všetko, čo robili. Vzal ich so sebou a odišli sami do mesta, ktoré sa volá Betsaida.

¹¹Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.

¹²Pretože sa začalo schyľovať k večeru, pristúpili k nemu Dvanásti a povedali: Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.

¹³On im povedal: Vy im dajte jesť! Ale oni hovorili: Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí.

¹⁴Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat!

¹⁵Urobili to, a všetkých usadili.

¹⁶Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu.

¹⁷Všetci jedli a nasýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov.

¹⁸Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: Za koho ma ľudia pokladajú?

¹⁹Oni odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.

²⁰A za koho ma pokladáte vy?, opýtal sa ich. Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša.

²¹No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali,

²²a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.

²³Všetkým potom povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba! Každý deň nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.

²⁴Lebo kto by chcel svoju dušu zachrániť, stratí ju. Ale kto stratí svoju dušu pre mňa, zachráni si ju.

²⁵Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil?

²⁶Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.

²⁷Amen, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.

²⁸Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.

²⁹Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk.

³⁰A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš.

³¹Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.

³²Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli.

³³Kým sa s ním lúčili, povedal Peter Ježišovi: Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Nevedel však, čo vraví.

³⁴A kým to hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, zmocnil sa ich strach.

³⁵Z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte.

³⁶A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o tom, čo videli.

³⁷Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišlo množstvo ľudí.

³⁸Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa!

³⁹Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; takto ho trýzni a len ťažko ho opúšťa.

⁴⁰Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.

⁴¹Ježiš povedal: Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna!

⁴²Ako chlapec prichádzal, zlý duch ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi.

⁴³Všetci žasli nad veľkou Božou mocou.

⁴⁴Keď sa všetci čudovalil, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom: Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.

⁴⁵Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.

⁴⁶Padla medzi nimi otázka, kto z nich je najväčší.

⁴⁷Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba

⁴⁸a povedal: Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.

⁴⁹Vtedy Ján povedal: Učiteľ, videli sme, ako ktosi v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, pretože nepatrí medzi nás.

⁵⁰Nebráňte mu, — odpovedal Ježiš, — lebo kto nie je proti vám, je za vás!

⁵¹Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema.

⁵²Poslal pred sebou poslov aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny,

⁵³tam ho však neprijali, lebo jeho cieľom bol Jeruzalem.

⁵⁴Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?

⁵⁵On sa obrátil k nim a pokarhal ich.

⁵⁶A odišli do inej dediny.

⁵⁷Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.

⁵⁸Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje brlohy a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde skloniť hlavu.

⁵⁹Iného zas vyzval: Poď za mnou! On odpovedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.

⁶⁰Ale Ježiš mu povedal: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!

⁶¹A iný zas hovoril: Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.

⁶²Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.