¹V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.

²Kameň našli odvalený od hrobu.

³Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli.

⁴Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve.

⁵Ženy sa preľakli a sklonili tváre k zemi. Ale muži im povedali: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

⁶Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei:

⁷Syna človeka musia vydať hriešnikom do rúk a ukrižovať ho, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych.

⁸Tu si spomenuli na jeho slová,

⁹vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným.

¹⁰Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom.

¹¹Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.

¹²No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo.

¹³V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií.

¹⁴A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo.

¹⁵Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi.

¹⁶Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.

¹⁷I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a

¹⁸jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!

¹⁹On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi.

²⁰Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.

²¹A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo.

²²Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,

²³a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije.

²⁴Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.

²⁵Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!

²⁶Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?

²⁷A počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, im vykladal, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

²⁸Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej.

²⁹Ale oni naňho naliehali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi.

³⁰Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.

³¹Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.

³²Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?

³³A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi.

³⁴Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.

³⁵Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

³⁶Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: Pokoj vám!

³⁷Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha.

³⁸Povedal im: Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti?

³⁹Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — a ja, ako vidíte, mám.

⁴⁰Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy.

⁴¹Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: Máte tu niečo na zjedenie?

⁴²Podali mu kúsok pečenej ryby.

⁴³Vzal si a jedol pred nimi.

⁴⁴Potom im hovoril: Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.

⁴⁵Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma,

⁴⁶a povedal im: Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych

⁴⁷a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.

⁴⁸Vy ste toho svedkami.

⁴⁹Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.

⁵⁰Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.

⁵¹Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.

⁵²Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

⁵³Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.