¹Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a ohlasoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími

²a povedali mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc?

³On im odpovedal: Aj ja sa vás niečo opýtam. Povedzte mi:

⁴Jánov krst bol z neba a či od ľudí?

⁵Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu neuverili?

⁶Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok.

⁷Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ.

⁸A Ježiš im povedal: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.

⁹Potom začal rozprávať ľuďom toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.

¹⁰Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami.

¹¹Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili s prázdnymi rukami.

¹²Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili.

¹³Vtedy pán vinice povedal: Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.

¹⁴No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: To je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám.

¹⁵Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice?

¹⁶Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Ešteže čo!

¹⁷On sa na nich zahľadel a povedal: Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom?

¹⁸Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.

¹⁹Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu dostať ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.

²⁰Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára.

²¹Spýtali sa ho: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy.

²²Smieme platiť cisárovi daň, či nie?

²³On však spoznal ich lesť a povedal im:

²⁴Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom? Oni odpovedali: Cisárov.

²⁵Na to im povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!

²⁶Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli.

²⁷Prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a spýtali sa ho:

²⁸Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, vezme si ju za manželku jeho brat a svojmu bratovi splodí potomstvo.

²⁹Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.

³⁰Vzal si ju druhý,

³¹potom tretí a takto všetci siedmi. No všetci pomreli a nezanechali deti.

³²Napokon zomrela aj žena.

³³Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď bola manželkou siedmich.

³⁴Ježiš im povedal: Deti terajšieho veku sa ženia a vydávajú.

³⁵Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú.

³⁶Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

³⁷A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v udalosti pri kríku. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba.

³⁸A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.

³⁹Tu niektorí zákonníci povedali: Učiteľ, dobre si povedal.

⁴⁰A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

⁴¹Ježiš im povedal: Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

⁴²Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

⁴³kým tvojich nepriateľov nespravím podnožkou tvojich nôh.

⁴⁴Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?

⁴⁵Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom povedal:

⁴⁶Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na námestiach, predné sedadlá v synagógach a prvé miesta na hostinách.

⁴⁷Vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.