1Potom povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho pohoršenia prichádzajú.
2Lepšie by bolo, keby mu na šiju zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol jedného z týchto maličkých.
3Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu!
4A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: Ľutujem, — odpusť mu!
5Apoštoli povedali Pánovi: Daj nám väčšiu vieru!
6Pán povedal: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora! — poslúchla by vás.
7Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu povie, keď sa vráti z poľa: Poď a hneď si sadni k stolu!
8Vari mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem. Ty budeš jesť a piť až potom.
9Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal?
10Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.
11Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš cez Samáriu a Galileu.
12Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už ďaleko zastali
13a hlasno kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!
14Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení.
15Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha.
16Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán.
17Vtedy Ježiš povedal: Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati?
18Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a oslavoval Boha?
19A jemu povedal: Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.
20Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať.
21Ani nepovedia: Hľa, tu je!, alebo: Tamto je! Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.
22A učeníkom povedal: Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.
23Vtedy vám povedia: Hľa, tam je! Hľa, tu je! Ale vy nechoďte, nebežte za nimi!
24Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.
25Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením.
26Ako bolo za dní Nóachových, tak bude aj za dní Syna človeka.
27Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila.
28Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali.
29V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, Boh zoslal oheň a síru z neba a všetkých zahubil.
30Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.
31Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech pre ne nezostupuje. Ani ten, čo bude na poli, nech sa nevracia.
32Rozpomeňte sa na Lótovu ženu.
33Kto sa bude usilovať zachovať si život, stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho zachová.
34Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane.
35Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá, druhá ostane.
36Opýtali sa ho: Kde, Pane? On im povedal: Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.