¹Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho.

²Hovorili totiž: Len nie vo sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura.

³Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu.

⁴Niektorí namrzene šomrali: Načo také plytvanie olejom?

⁵Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. A osopovali sa na ňu.

⁶Ale Ježiš povedal: Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok.

⁷Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy.

⁸Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb.

⁹Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala.

¹⁰Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť.

¹¹Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.

¹²Prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: Kde chceš, aby sme šli pripraviť veľkonočného baránka? Kde ho chceš jesť?

¹³Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta. Tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním.

¹⁴A pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?

¹⁵A on vám ukáže na poschodí zariadenú a pripravenú priestrannú sieň. Tam nám nachystajte.

¹⁶Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.

¹⁷Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.

¹⁸Potom, ako zaujali miesto pri stole a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.

¹⁹Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja?

²⁰On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise.

²¹Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.

²²Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, toto je moje telo!

²³Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili.

²⁴A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.

²⁵Amen, hovorím vám, že už nikdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.

²⁶Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivovú horu.

²⁷Vtedy im Ježiš povedal: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.

²⁸Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.

²⁹Peter mu povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!

³⁰Ježiš mu povedal: Amen, hovorím ti, že túto noc, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, ma tri razy zaprieš.

³¹Peter však pokračoval: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa. A podobne hovorili všetci.

³²Prišli na miesto zvané Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: Sadnite si sem, kým sa pomodlím.

³³Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Doľahla naňho hrôza a úzkosť.

³⁴Povedal im: Moja duša je veľmi smutná — až na smrť. Zostaňte tu a bedlite!

³⁵Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.

³⁶Hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.

³⁷Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť?

³⁸Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo je slabé.

³⁹Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.

⁴⁰Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať; ich oči sa im od únavy zatvárali. Nevedeli, čo mu odpovedať.

⁴¹Prišiel aj tretí raz a povedal im: Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov.

⁴²Vstaňte, poďme! Hľa ten, ktorý ma zrádza, je blízko.

⁴³Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších, vyzbrojený mečmi a kyjmi.

⁴⁴Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.

⁴⁵Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal ho.

⁴⁶Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho.

⁴⁷Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

⁴⁸Ježiš im povedal: Vyšli ste na mňa ako na lotra s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali?

⁴⁹Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.

⁵⁰Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.

⁵¹Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho,

⁵²on však plachtu pustil a utiekol nahý.

⁵³Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.

⁵⁴Peter ho z diaľky nasledoval až po nádvorie veľkňaza. Tam si sadol medzi stráž a zohrieval sa pri ohni.

⁵⁵Veľkňaz i celá Veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali.

⁵⁶Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nezhodovali.

⁵⁷Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili:

⁵⁸Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram tento chrám postavený rukami a za tri dni vybudujem nový, nie rukami postavený.

⁵⁹Ale ani tieto svedectvá neboli rovnaké.

⁶⁰Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?

⁶¹On však mlčal a nič neodpovedal. Preto mu veľkňaz znova položil otázku: Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?

⁶²Nato Ježiš odpovedal: Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.

⁶³Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov?

⁶⁴Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? Nato všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť.

⁶⁵Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.

⁶⁶Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza.

⁶⁷Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.

⁶⁸On to však zaprel a povedal: Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút.

⁶⁹Keď ho slúžka zazrela, začala znova hovoriť okolostojacim: Aj tento je jeden z nich.

⁷⁰Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan.

⁷¹On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!

⁷²Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš; chytil sa za hlavu a plakal.