¹A začal hovoriť v podobenstvách: Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, pod lis vykopal žľab a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval.

²V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice.

³No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno.

⁴Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho.

⁵Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili.

⁶Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: Iste budú mať rešpekt pred mojím synom!

⁷No vinohradníci si povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!

⁸Tak ho chytili, zabili a vyhodili z vinice.

⁹Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným.

¹⁰Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom.

¹¹Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach?

¹²Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Mali však strach pred ľuďmi, preto ho nechali a odišli.

¹³Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.

¹⁴Tí prišli a povedali mu: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi, či nie? Máme dávať, alebo nemáme dávať?

¹⁵On však spoznal ich pokrytectvo a odpovedal im: Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár, aby som ho videl!

¹⁶Keď mu ho priniesli, spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov!

¹⁷A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu! Veľmi sa tomu čudovali.

¹⁸Prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie nejestvuje, a spýtali sa ho:

¹⁹Učiteľ, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa, nech sa s ňou ožení jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo.

²⁰Bolo sedem bratov. Oženil sa prvý, zomrel a nezanechal potomstvo.

²¹Vzal si ju druhý, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí.

²²A tak postupne ani jeden z nich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena.

²³Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu!

²⁴Ježiš im odpovedal: Neblúdite preto, že nepoznáte Písmo, ani Božiu moc?

²⁵Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť, ani vydávať, ale budú ako nebeskí anjeli.

²⁶Pokiaľ ide o vzkriesenie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba?

²⁷Veď Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých! Veľmi sa mýlite!

²⁸Jeden zo zákonníkov, ktorý vypočul tento spor, podišiel bližšie, lebo si všimol, že Ježiš im odpovedal výstižne. Spýtal sa ho: Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?

²⁹Ježiš odpovedal: Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán!

³⁰Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou!

³¹Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného väčšieho prikázania ako sú tieto, niet.

³²Zákonník mu povedal: Správne, učiteľ, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet!

³³A milovať ho celým srdcom, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety.

³⁴Keď Ježiš videl, že múdro odpovedal, povedal mu: Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva. Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.

³⁵Keď Ježiš učil v chráme, povedal: Ako môžu zákonníci tvrdiť, že Kristus je Dávidovým synom?

³⁶Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy!

³⁷Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom? A veľký zástup ho s radosťou počúval.

³⁸Keď Ježiš učil, hovoril im: Varujte sa zákonníkov, čo radi chodia v dlhých rúchach, vyžadujú pocty na námestiach,

³⁹popredné sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách,

⁴⁰čo vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší trest!

⁴¹Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí majetní dávali veľa.

⁴²Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrant.

⁴³Zavolal si učeníkov a povedal im: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice.

⁴⁴Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.