¹Potom sa odtiaľ odobral a odišiel na územie Judska a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich učil, ako mal vo zvyku.

²Tu prišli farizeji a pokúšali ho otázkou, či smie muž prepustiť manželku.

³Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš?

⁴Odpovedali: Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.

⁵Ježiš im však povedal: Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca.

⁶No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu.

⁷Preto muž opustí svojho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke

⁸a dvaja budú jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo.

⁹Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.

¹⁰V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali.

¹¹Povedal im: Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.

¹²Podobne sa dopúšťa cudzoložstva manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.

¹³K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali.

¹⁴Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

¹⁵Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.

¹⁶Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.

¹⁷Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote?

¹⁸Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh!

¹⁹Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si otca i matku.

²⁰On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.

²¹Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!

²²Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.

²³Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva!

²⁴Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva!

²⁵Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva.

²⁶Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený?

²⁷Ježiš sa na nich zadíval a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.

²⁸Tu sa ozval Peter: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.

²⁹Ježiš odpovedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium,

³⁰aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac — domy, bratov, sestry, matky, deti i polia hoci s prenasledovaním — a v budúcom veku večný život.

³¹Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.

³²Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich nasledovali, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s ním stať:

³³Pozrite, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom,

³⁴budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych.

³⁵Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame.

³⁶Ježiš sa opýtal: Čo chcete, aby som pre vás urobil?

³⁷Odpovedali mu: Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.

³⁸No on im povedal: Neviete, čo si žiadate. Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?

³⁹Oni odpovedali: Môžeme. Nato Ježiš povedal: Z kalicha, z ktorého ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení.

⁴⁰Ale dať sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené.

⁴¹Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána.

⁴²Ježiš si ich zavolal a povedal im: Viete, že tí, ktorých pokladajú za mocných, ovládajú národy, a tí, čo sú v očiach ľudí veľkí, ich utláčajú.

⁴³Medzi vami to tak nebude! Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude vaším služobníkom,

⁴⁴a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.

⁴⁵Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.

⁴⁶Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a početným zástupom z J ericha, sedel pri ceste slepý žobrák, Timaiov syn Bartimej.

⁴⁷Keď slepec začul, že je to Ježiš Nazaretský, začal volať: Ježiš, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

⁴⁸Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

⁴⁹Ježiš sa zastavil a povedal: Zavolajte ho! Nato slepca privolali a povedali mu: Dúfaj! Vstaň, volá ťa!

⁵⁰A on zhodil plášť, vyskočil a pristúpil k Ježišovi.

⁵¹Ježiš sa ho spýtal: Čo chceš, aby som ti urobil? Slepec mu povedal: Rabbúni, aby som videl.

⁵²Tu mu Ježiš povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A slepý hneď videl a šiel po ceste za ním.