¹Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.

²Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy.

³Vtom si však niektorí zákonníci povedali: Tento človek sa rúha!

⁴Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach?

⁵Čo je ľahšie? Povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď!?

⁶Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!

⁷A on vstal a odišiel domov.

⁸Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom.

⁹Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na colnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: Nasleduj ma! Matúš vstal a išiel za ním.

¹⁰Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí colníci a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.

¹¹Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?

¹²On to počul a povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

¹³Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.

¹⁴Tu prišli k nemu Jánovi učeníci a povedali mu: My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia?

¹⁵Ježiš odpovedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Príde však čas, keď im vezmú ženícha a až potom sa budú postiť.

¹⁶Nikto predsa neprišíva záplatu z novejlátky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší.

¹⁷Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Nové víno však vlievajú do nových mechov a zachová sa oboje.

¹⁸Keď im to hovoril, prišiel k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: Moja dcéra práve skonala. Ale poď, polož na ňu ruku a ožije.

¹⁹Ježiš vstal a išiel za ním so svojimi učeníkmi.

²⁰Vtedy znenazdania odzadu pristúpila k nemu istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. A dotkla sa obruby jeho rúcha.

²¹Povedala si totiž: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem.

²²Ježiš sa obrátil, zbadal ju a povedal: Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila. Od tej chvíle bola žena zdravá.

²³Keď Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl tých, čo pískali, a rozrušený zástup,

²⁴povedal: Odíďte, lebo dievča nezomrelo, ale spí. Oni ho vysmiali.

²⁵Keď sa zástup vzdialil, Ježiš vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo.

²⁶Chýr o tom sa rozniesol po celom kraji.

²⁷Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci, ktorí volali: Zmiluj sa nad nami, syn Dávidov!

²⁸Keď vstúpil do domu, slepci pristúpili k nemu a Ježiš sa ich spýtal: Veríte, že to môžem urobiť? Odpovedali mu: Áno, Pane.

²⁹Nato sa dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery.

³⁰Oči sa im otvorili a Ježiš ich prísne varoval: Dbajte o to, aby sa to nikto nedozvedel.

³¹Oni však vyšli a rozniesli chýr o ňom po celom kraji.

³²Keď vychádzali, priviedli k nemu nemého človeka, posadnutého démonom.

³³Po tom, čo Ježiš vyhnal démona, nemý prehovoril. Zástupy sa čudovali a hovorili: Niečo také sa v Izraeli ešte nikdy nestalo!

³⁴Farizeji však hovorili: S pomocou vládcu nad démonmi vyháňa démonov.

³⁵Ježiš chodil po všetkých okolitých mestách a dedinách. Učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh.

³⁶Pri pohľade na zástupy mu ich prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera.

³⁷Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo.

³⁸Proste preto Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.