¹V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, ktorý kázal v judskej púšti:

²Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. —

³Je to ten, o ktorom bolo povedané ústami proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnávajte mu chodníky.

⁴Ján mal odev z ťavej srsti a kožený opasok okolo bedier. Živil sa kobylkami a medom divých včiel.

⁵Vtedy prichádzali k nemu obyvatelia Jeruzalema, ba celého Judska a celého okolia Jordánu.

⁶Vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordán.

⁷Keď zbadal, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, kto vám ukázal, ako uniknúť pred budúcim hnevom?

⁸Prinášajte ovocie primerané pokániu

⁹a nemyslite si, že si môžete povedať: Máme otca Abraháma. Lebo hovorím vám, že Boh môže stvoriť Abrahámovi deti aj z týchto kameňov.

¹⁰Sekera je už položená na korene stromov. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.

¹¹Ja vás síce krstím vodou na pokánie, ale ten, čo prichádza po mne, je mocnejší ako ja. Nie som hoden ani len nosiť mu sandále. On vás bude krstiť Duchom svätým a ohňom.

¹²Má v ruke vejačku a prečistí namlátené zrno; pšenicu zhromaždí do sýpky, no plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.

¹³Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k J ordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.

¹⁴Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?

¹⁵Ale Ježiš mu odpovedal: Nechaj to teraz! Patrí sa nám vykonať všetko, čo je spravodlivé. A tak mu Ján už nebránil.

¹⁶Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý sťa holubica zostupoval naňho.

¹⁷A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.