¹Ježiš im zase hovoril v podobenstvách:

²Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.

³Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť.

⁴Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je hotové. Poďte na svadbu!

⁵Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom.

⁶Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili.

⁷Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil.

⁸Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.

⁹Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu.

¹⁰Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi.

¹¹Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha.

¹²Povedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho? On onemel.

¹³Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.

¹⁴Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.

¹⁵Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči.

¹⁶Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka.

¹⁷Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?

¹⁸Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?

¹⁹Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! — A tak mu priniesli denár.

²⁰Opýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis?

²¹Cisárov, odpovedali mu. Nato im povedal: Odovzdávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!

²²Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.

²³V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho:

²⁴Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka.

²⁵Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi.

²⁶Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho.

²⁷Napokon po všetkých zomrela aj žena.

²⁸Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci!

²⁹Ježiš im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc.

³⁰Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.

³¹Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh:

³²Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.

³³Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

³⁴Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa

³⁵a jeden z nich, znalec zákona, sa spýtal, aby ho pokúšal:

³⁶Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone?

³⁷A on mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.

³⁸To je veľké a prvé prikázanie.

³⁹Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.

⁴⁰Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.

⁴¹Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš:

⁴²Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, odpovedali mu.

⁴³Povedal im: Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:

⁴⁴Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy?

⁴⁵Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?

⁴⁶A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať.