¹Rúbenovci a Gádovci mali veľmi početné stáda. Keď uvideli krajinu Jazér a Gileád a zistili, že je to vhodné miesto pre stáda,

²Gádovci a Rúbenovci prišli k Mojžišovi a kňazovi Eleázarovi, ako aj ku kniežatám pospolitosti a povedali:

³Atarót, Dibón, Jazér, Nimrá, Chešbón, Eleále, Sebám, Nebó a Beón,

⁴teda krajina, ktorú Hospodin dobyl pred zrakom pospolitosti Izraelitov, je krajina naozaj vhodná pre stáda; a tvoji služobníci majú stáda.

⁵Potom povedali: Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech sa táto krajina stane vlastníctvom tvojich služobníkov. Neveď nás cez Jordán.

⁶Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: Vaši bratia majú bojovať a vy chcete zostať tu?

⁷Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin?

⁸Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kádeš-Barney preskúmať krajinu.

⁹Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin.

¹⁰V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa:

¹¹Muži, ktorí vyšli z E gypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi,

¹²okrem Kenizeja Káleba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa celkom oddali Hospodinovi.

¹³Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi.

¹⁴Namiesto otcov ste teraz prišli vy, potomstvo hriešnych mužov, aby sa Hospodin na Izraelitov ešte viac rozhneval.

¹⁵Ak sa od neho odvrátite, nechá ich ešte dlhšie na púšti a vy všetok tento ľud privediete do záhuby.

¹⁶Pristúpili k Mojžišovi a povedali: Postavíme len ohrady pre stáda a mestá pre svoje rodiny.

¹⁷Sami sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť v čele Izraelitov, kým ich nedovedieme na ich miesto. Naše deti však zostanú v mestách, opevnených proti obyvateľom tejto krajiny.

¹⁸Do svojich domov sa nevrátime, kým každý Izraelita nedostane svoje dedičné vlastníctvo.

¹⁹Nerobíme si nárok na dedičstvo s nimi za Jordánom, keďže nám pripadá dedičstvo z východnej strany Jordána.

²⁰Mojžiš im povedal: Ak naozaj dodržíte toto slovo, ak sa pred Hospodinom vyzbrojíte do boja

²¹a všetci vyzbrojení prejdete pred Hospodinom cez Jordán, keď Hospodin vyženie spred seba svojich nepriateľov,

²²ak bude krajina pred Hospodinom podmanená, len potom sa vrátite a pred Hospodinom a Izraelom budete bez viny. Potom bude táto krajina vaším vlastníctvom pred Hospodinom.

²³No ak to neurobíte, prehrešíte sa proti Hospodinovi. Vedzte, že váš hriech vás zastihne.

²⁴Stavajte si teda mestá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili.

²⁵Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: Pane, tvoji sluhovia urobia, ako rozkážeš.

²⁶Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zostanú tu, v gileádskych mestách,

²⁷ale všetci tvoji služobníci prejdú vyzbrojení pred Hospodinom do boja, ako káže náš pán.

²⁸Potom dal Mojžiš rozkaz kňazovi Eleázarovi, Jozuovi, synovi Núna, a náčelníkom otcovských rodov v kmeňoch Izraelitov.

²⁹Povedal im: Ak všetci Gádovci a Rúbenovci vyzbrojení pred Hospodinom do boja prekročia Jordán a keď si podmaníte krajinu, potom im odovzdáte územie Gileádu do dedičného vlastníctva.

³⁰No ak ozbrojenci nepôjdu s vami do boja, potom nech dostanú vlastníctvo medzi vami v Kanaáne.

³¹Gádovci a Rúbenovci odpovedali: Urobíme, ako Hospodin prikázal tvojim služobníkom.

³²Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, aby nám zostalo dedičné vlastníctvo za Jordánom.

³³Mojžiš teda kráľovstvo amorejského kráľa Síchona, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, celú tú krajinu s jej mestami i územím okolo nich dal Gádovcom, Rúbenovcom a polovici kmeňa Jozefovho syna Menaššeho.

³⁴Potom Gádovci znova vystavili Dibón, Atarót, Aróer,

³⁵Atarót-Šófan, Jazér, Jogbehu,

³⁶Bét-Nimru a Bét-Háran, opevnené mestá a ohrady pre ovce.

³⁷Rúbenovci znova postavili Chešbón, Eleále, Kirjátaim,

³⁸Nebó a Baál-Meón, ich mená boli zmenené, a S ibmu. Mestám, ktoré postavili, dali totiž nové mená.

³⁹Synovia Makíra, syna Menaššeho, tiahli do Gileádu, podmanili si ho a vyhnali Amorejčanov, ktorí tam bývali.

⁴⁰Mojžiš pridelil Gileád Menaššeho synovi Makírovi a ten sa tam usadil.

⁴¹Aj Jaír, syn Menaššeho, vytiahol do boja, obsadil ich stanové dediny a nazval ich Dediny Jaíra.

⁴²Aj Nóbach vytiahol, obsadil Kenát a jeho dediny a pomenoval ich podľa svojho mena Nóbach.