1Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábčankami,
2ktoré ho pozývali na obetné hostiny na počesť svojich božstiev.
3Ľud sa zúčastňoval ich obetných hodov a klaňal sa ich bohom. Keď sa Izraeliti dostali do služby Baál-Peóra, Hospodinov hnev vzplanul proti nim.
4Hospodin povedal Mojžišovi: Vezmi všetkých predstaviteľov ľudu a pre Hospodina im dolám kosti a vystav ich na slnku, aby sa prudký hnev Hospodina odvrátil od Izraela.
5Mojžiš teda rozkázal izraelským sudcom: Nech každý spomedzi svojich mužov zabije tých, čo sa oddali Baál-Peórovi.
6Vtom prišiel istý Izraelita a pred očami Mojžiša a celej izraelskej pospolitosti priviedol k svojim bratom Midjánčanku práve vtedy, keď pri vchode do stanu stretávania nariekali.
7Keď to videl Pinchás, syn Eleázara, vnuk kňaza Árona, vstal spomedzi pospolitosti, vzal do rúk kopiju,
8vošiel za Izraelitom do ženskej časti stanu a tam ich oboch, Izraelitu i ženu prebodol. Tak bola zastavená pohroma medzi Izraelitmi.
9Tých, čo pre túto pohromu zomreli, bolo dvadsaťštyritisíc.
10Hospodin povedal Mojžišovi:
11Pinchás, syn Eleázara, vnuk kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelitov, keď medzi nimi horlil za mňa, ako ja horlím za nich. Preto som v žiarlivosti nemusel vyhubiť Izraelitov.
12Povedz mu teda, že s ním uzatváram zmluvu pokoja.
13Podľa tejto zmluvy bude jemu a jeho potomstvu trvalo patriť kňazstvo a bude teda vykonávať obrad zmierenia za Izraelitov.
14Izraelita, ktorého zabili spolu s Midjánčankou, volal sa Zimri; bol to syn Sálua, kniežaťa z rodu Šimeónovcov.
15Zabitá Midjánčanka sa volala Kozbi, bola to dcéra Cúrova, ktorý bol popredným mužom istého rodu v Midjánsku.
16Hospodin povedal Mojžišovi:
17Obkľúčte Midjánčanov a usmrťte ich!
18Veď aj oni vás zvierali svojimi úskokmi, keď vás zvádzali Peórom a Kozbi, dcérou midjánskeho kniežaťa, svojou sestrou, ktorú zabili v deň pohromy pre Peóra.
19Vtedy prestala pohroma.