¹V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal.

²Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: Kiežby sme boli radšej pomreli v E gypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli!

³Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta?

⁴Navzájom si vraveli: Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!

⁵Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov.

⁶Jozua, syn Núna a Káleb, syn Jefunnea, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho

⁷a celej pospolitosti Izraelitov povedali: Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá.

⁸Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom.

⁹Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!

¹⁰Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva.

¹¹Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal?

¹²Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on.

¹³No Mojžiš povedal Hospodinovi: Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou,

¹⁴a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci.

¹⁵Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia:

¹⁶Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, usmrtil ich na púšti.

¹⁷Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil:

¹⁸Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.

¹⁹Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ.

²⁰Hospodin odpovedal: Odpúšťam mu, ako si prosil.

²¹No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem,

²²nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v E gypte i na púšti, no napriek tomu ma aspoň desaťkrát pokúšali, a neposlúchli ma,

²³neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje.

²⁴No svojho služobníka Káleba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva.

²⁵V údolí bývajú Amálekovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru.

²⁶Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi:

²⁷Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne.

²⁸Povedz im: Ako žijem — znie výrok Hospodina — naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili.

²⁹Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne.

³⁰Ani jeden z vás nevojde do krajiny, pre ktorú som pod prísahou zodvihol svoju ruku, že v nej budete bývať, okrem Káleba, Jefunneovho syna, a Jozuu, Núnovho syna.

³¹No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli.

³²Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti.

³³Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti. Budú pykať za vašu smilnú nevernosť, kým vaše mŕtvoly zostanú na púšti.

³⁴Ako ste štyridsať dní skúmali krajinu — rok sa bude počítať za deň — štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor.

³⁵Ja, Hospodin, som to povedal a tak urobím celej tejto skazenej pospolitosti, ktorá sa vzbúrila proti mne. Na tejto púšti zahynú.

³⁶Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu, tí, čo po svojom návrate popudili celú pospolitosť, aby reptala, pretože o krajine rozširovali lživé správy

³⁷a krajinu zlomyseľne ohovárali, náhle zomreli pred Hospodinom.

³⁸S pomedzi tých, čo išli preskúmať krajinu, zostali nažive len Jozua, syn Núna, a Káleb, syn Jefunnea.

³⁹Keď Mojžiš oznámil tieto slová všetkým Izraelitom, ľud sa veľmi zarmútil.

⁴⁰Včasráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a povedali: Sme tu, vystúpme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin; zhrešili sme.

⁴¹Mojžiš im však povedal: Prečo prestupujete príkaz Hospodina? To sa vám nepodarí!

⁴²Hospodin nie je medzi vami, preto nevystupujte, aby vás nepriatelia neporazili.

⁴³Veď tam budú proti vám Amálekovia a Kanaánčania a vy padnete ich mečom. Pretože ste sa odvrátili od Hospodina, Hospodin nebude s vami.

⁴⁴Oni sa však napriek tomu odvážili vystúpiť na temeno vrchu. Ani archa Hospodinovej zmluvy, ani Mojžiš sa však z tábora nepohli.

⁴⁵Amálekovia a Kanaánčania, ktorí bývali na tom pohorí, zostúpili, bili ich a rozháňali až po Chormu.