¹Proste Hospodina o dážď v čase jarného dažďa! Hospodin utvára búrkové mračná, dáva do nich výdatný dážď a každému trávu na poli.

²Lebo bôžikovia hovorili nezmysly, veštci videli klamstvá, vykladajú prázdne sny a márne potešujú. Preto ľudia odtiahli ako stádo, sú pokorení, lebo niet pastiera.

³Proti pastierom vzbĺkol môj hnev a vodcov stáda navštívim. Lebo Hospodin zástupov navštívil svoje stádo, dom Júdu; urobil ich podobnými svojmu nádhernému vojnovému tátošovi.

⁴Bude z neho uhol, bude z neho kolík, bude z neho bojová kuša. Ide o kultúrne oblasti starovekého Grécka. Z neho vyjde každý utláčateľ.

⁵Budú ako hrdinovia vo vojne, ktorí šliapu blato ulíc. Budú bojovať, lebo Hospodin je s nimi a zahanbia aj jazdcov na koňoch.

⁶Posilním Júdov dom a Jozefov dom zachránim, privediem ich späť, veď som ich omilostil. Budú, akoby som ich nezavrhol, lebo ja, Hospodin, som ich Boh a vyslyším ich.

⁷Efraimci budú ako hrdinovia, srdce sa im zaraduje sťa od vína. Ich synovia to uvidia a budú sa tešiť, srdce im bude plesať v Hospodinovi.

⁸Zapískam na nich a zhromaždím ich, lebo som ich vykúpil, bude ich tak veľa, ako ich bývalo.

⁹Rozosejem ich medzi národy a v diaľavách budú na mňa spomínať, budú žiť so svojimi synmi a vrátia sa.

¹⁰Privediem ich späť z egyptskej krajiny a z Asýrie ich zhromaždím, privediem ich do krajiny Gileád a Libanon, no nebude pre nich dosť miesta.

¹¹Keď pôjdu cez more úzkosti, on zrazí vlny do mora a vyschnú všetky hlbiny Nílu, zrúti sa pýcha Asýrie a zmizne berla Egypta.

¹²Posilním ich v Hospodinovi a budú spolu kráčať v jeho mene, — znie výrok Hospodina.