¹Modlitba proroka Habakuka — žalospev.

²Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie.

³Boh prichádza z Témanu, Svätý z vrchu Páran. Sela. Jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy.

⁴Žiari ako svetlo. Z rúk mu vychádzajú lúče, v nich sa skrýva jeho sila.

⁵Pred ním ide mor a hneď za ním sa ťahá skaza.

⁶Zastal, premeriava zem a pohľadom dáva do pohybu národy. Pradávne vrchy sa rozpadávajú, večné kopce sa prepadávajú. Jemu patria cesty večnosti.

⁷Stany Kúšanu vidím v súžení, šiatre Midjánu sa otriasajú.

⁸Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom? Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky? Či si sa azda rozvášnil proti moru, keď riadiš svoje kone a víťazné vozy?

⁹Tvoj luk je pripravený na splnenie prísľubov. Sela. Riekami si rozbrázdil zem.

¹⁰Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien a hlbina sa ozýva. Vyvýšil si sa a odstavil slnko;

¹¹mesiac sa stiahol na svoje miesto. Odtiahli pred svetlom tvojich šípov a leskom tvojej kopije.

¹²Rozhorčený vykračuješ po zemi a nahnevaný šliapeš po národoch.

¹³Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného. Dom svojvoľného porazíš a obnažíš ho od základu až na skalu. Sela.

¹⁴Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov, čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili, čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši.

¹⁵So svojimi koňmi si vstúpil na more, do víru mohutných vôd.

¹⁶Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. V pohode očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí.

¹⁷Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z ohrady zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok,

¹⁸ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy.

¹⁹Hospodin, Pán, je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny. Pre hudobný prednes na strunovom nástroji.