¹Keď sa však raz zmenia časy, bude vrch domu Hospodina pevný na čele vrchov a bude vyšší než pahorky. Potom sa pohrnú k nemu národy.

²Mnohí pohania poputujú a povedia: Poďte, putujme k Hospodinovmu vrchu k domu Boha Jákobovho, aby nás učil svojim cestám a chodili sme po jeho chodníkoch. Zo Siona totiž vyjde náuka a slovo Hospodina z Jeruzalema.

³On bude rozsudzovať medzi mnohými národmi a určovať právo mocným a ďalekým národom. Potom si prekujú meče na pluhové radlice a oštepy na vinárske nože. Nepozdvihne národ proti národu meč a nebudú sa už učiť vojne.

⁴Každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí, lebo ústa Hospodina zástupov prehovorili.

⁵Aj keď všetky národy chodia v mene svojich bohov, my však budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Boha na večné veky.

⁶V ten deň — znie výrok Hospodina — pozbieram, čo kríva, zhromaždím, čo je zahnané a s čím som zle nakladal.

⁷Z toho, čo kríva, urobím zvyšok a z toho, čo je zahnané, mocný národ. Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sion odteraz až naveky.

⁸Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion, dostaví sa a vráti sa k tebe predchádzajúca vláda, kráľovstvo pre dcéru Jeruzalem.

⁹Prečo teraz tak hlasno kričíš? Či nieto kráľa v tebe? Či zahynul tvoj radca, že sa ťa zmocnili bolesti ako rodičku?

¹⁰Zvíjaj sa a tlač dcéra Sion ako rodička, lebo teraz musíš vyjsť z mesta a budeš bývať na poli. Pôjdeš až do Babylonu, tam budeš zachránená. Tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov.

¹¹Teraz sa však zhromažďujú proti tebe mnohé národy a hovoria: Nech je znesvätená a nech sa kochajú naše oči na Sione.

¹²Oni však nepoznajú Hospodinove zámery a nechápu jeho úmysel, lebo zhromaždil ich ako snopy do stodoly.

¹³Vstaň a mláť dcéra Sion, lebo tvoje rohy zmením na železo a tvoje kopytá na bronz, takže rozdrvíš mnohé národy. Podrobíš kliatbe ich korisť pre Hospodina a ich silu pre Pána celej zeme.

¹⁴Teraz si však urob krvavé zárezy, zbojnícka dcéra. Dostali sme sa do obkľúčenia. Palicou budú biť po tvári sudcu Izraela.