¹Toto mi ukázal Hospodin, Pán: Hľa, kôš zrelého ovocia.

²Povedal: Čo vidíš, Amos? Odpovedal som: Kôš zrelého ovocia. Vtedy mi povedal Hospodin: Prišiel koniec na môj izraelský ľud, už mu viac neodpustím.

³V onen deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie — znie výrok Hospodina, Pána — na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré ticho pohodia.

⁴Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárov a nivočíte chudobných krajiny,

⁵vraviac: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvádzali falošnou váhou,

⁶aby sme za peniaze kupovali núdznych a bedárov za pár sandálov, aby sme plevy predávali ako zrno?

⁷Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu: Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!

⁸Či sa nemusí preto i zem zachvieť a smútiť každý jej obyvateľ, zdvihnúť sa celá ako Níl a zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta?

⁹V ten deň sa stane — znie výrok Hospodina, Pána — že dám zapadnúť slnku na poludnie a zahalím temnotou zem za jasného dňa.

¹⁰Na smútok premením vaše slávnosti a na žalospevy všetky vaše piesne; vrecovinou pokryjem všetky bedrá a každú hlavu plešinou; a urobím to ako smútok za jedináčkom a koniec toho ako trpký deň.

¹¹Hľa, prichádzajú dni, — znie výrok Hospodina, Pána — keď pošlem na zem hlad. A Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov.

¹²Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu.

¹³V ten deň omdlejú od smädu krásne panny i mládenci. Tí, čo prisahajú na modly Samárie a vravia: Akože žije tvoje božstvo, Dán, akože žije tvoja cesta, Beer Šeba! Padnú a nepovstanú viac.