¹Zatrúbte na roh na Sione, kričte na poplach na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodina. Áno, blízko je

²deň tmy a temnoty, deň hustých oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, jemu podobný nebol od vekov, ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení.

³Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Éden je pred ním celá krajina a za ním znivočená púšť. Nič neutečie pred ním.

⁴Vzhľadom sa podobajú koňom a bežia ako tátoše.

⁵Sú ako rachot vozov, keď poskakujú po končiaroch vrchov. Sú ako praskot blčiaceho ohňa, ktorý spaľuje slamu. Sú ako mocný ľud, ktorý je pripravený na boj.

⁶Národy sa chvejú pred nimi a tváre všetkých blednú.

⁷Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, neodchyľuje sa od svojej dráhy.

⁸Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom, i cez strely sa neprestajne rútia.

⁹Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú ako zlodej cez okná.

¹⁰Pred nimi sa zatrasie zem, nebesá sa zachvejú, slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas.

¹¹Hospodin vydá povel svojmu vojsku, lebo jeho tábor je veľmi veľký a mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz. Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný. Kto ho môže zniesť?

¹²Teraz však — znie výrok Hospodina — vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom!

¹³Roztrhnite si srdcia a nie rúcha, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu! Veď je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.

¹⁴Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová i nápojová obeta pre Hospodina, vášho Boha.

¹⁵Zatrúbte na roh na Sione! Vyhláste posvätný pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie!

¹⁶Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôrky.

¹⁷Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodina, a nech prosia: Ušetri, Hospodin, svoj ľud, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo by mali vravieť medzi národmi: Kdeže je ich Boh?

¹⁸Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinu a zľutuje sa nad svojím ľudom.

¹⁹Hospodin dá odpoveď svojmu ľudu: Hľa, posielam vám obilie, mušt i olej a nasýtite sa tým. Viac vás už nevydám na potupu medzi pohanmi.

²⁰Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny: jeho predný zástup do Východného mora a jeho zadný zástup do Západného mora. Jeho zápach sa bude roznášať a hnilobný pach bude vystupovať, lebo si počínal velikášsky.

²¹Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin vykoná veľké veci.

²²Nebojte sa, poľná zver, lebo stepné pastviny sa rozzelenejú, lebo stromy prinesú ovocie. Figovník a vinič vydajú bohatú úrodu.

²³Synovia Siona, jasajte a tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv,

²⁴takže humná budú plné obilia, lisy budú pretekať vínom a olejom.

²⁵Vynahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal na vás.

²⁶Jedávať budete dosýta a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý sa k nám tak obdivuhodne správal. Môj ľud nebude navždy zahanbený.

²⁷Spoznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.