¹Keď zmením údel svojho ľudu, keď uzdravím Izrael, bude odhalená vina Efrajima a zlé skutky Samárie. Ako len podvodne konajú! Zlodej sa vkráda dnu, vonku plienia záškodníci.

²Nemyslia však na to, že ja si pamätám ich zlé činy. Ich skutky ich obklopujú, mám ich priamo pred sebou.

³Skazenosťami obveseľujú kráľa a svojimi podvodmi jeho veľmožov.

⁴Všetci sú cudzoložníci, sú ako pec rozpálená pekárom, ktorý prestal bdieť, keď zamiešal cesto a čaká na jeho vykysnutie.

⁵Denne je náš kráľ chorý, jeho veľmoži sú rozpálení vínom, naťahujú svoju ruku aj k rúhačom.

⁶Veru, prikrádajú sa so srdcom rozžeraveným ako pec pri strojení úkladov — ich pekár spí po celú noc, ráno však vzbĺkne ako blčiaci plameň.

⁷Všetci sú rozpálení ako pec a stravujú svojich sudcov. Všetci ich králi padajú, nikto z nich ku mne nevolá.

⁸Efrajim je medzi národmi, mieša sa s nimi. Efrajim je bochník, ktorý pri pečení neotočili na druhú stranu.

⁹Jeho silu stravujú cudzinci, ale on o tom nevie, je posiaty šedinami, ale ani o tom nevie.

¹⁰Vlastná pýcha usvedčuje Izrael priamo do tváre, ale neobrátia sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a napriek tomu všetkému ho nehľadajú.

¹¹Efrajim sa stal podobný holubici: sú dôverčiví, bez rozumu, privolávajú Egypt, kráčajú do Asýrie.

¹²Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť a znesiem ich dolu ako nebeských vtákov, potrestám ich sedemnásobne podľa výnosu ich zhromaždenia.

¹³Beda im, lebo odo mňa odstúpili, skaza na nich, lebo sa vzbúrili proti mne. Ja som ich vykúpil, oni však o mne hovoria lži,

¹⁴ani ku mne nevolajú z hĺbky svojho srdca, len kvília na svojich lôžkach, kvôli obiliu a muštu si robia na tele zárezy a vzdorujú mi.

¹⁵Ja som ich napomínal, posilňoval ich ramená, ale oni proti mne kujú zlé plány.

¹⁶Obracajú sa k ničote, sú ako nespoľahlivý luk. Mečom padnú ich veľmoži pre svoj bezočivý jazyk, ten bude ich výsmechom v Egypte.