1Počujte toto, kňazi, dávajte pozor, dom Izraela, aj kráľovský palác, nakloňže si svoje ucho, lebo vás sa týka tento súd! Pre Micpu sa stali osídlom, na Tábore rozprestretou sieťou,
2v Šittime vyhĺbili jamu, ale ja ich všetkých potrestám.
3Ja poznám Efrajima, Izrael sa predo mnou neukryl. Ty si smilnil Efrajim, poškvrnil si Izrael.
4Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu; je v nich duch smilstva, takže nepoznajú Hospodina.
5Vlastná pýcha Izraela ho usvedčuje do očí. Efrajim sa potkýna na vlastných previneniach a potkýna sa s nimi aj Júda.
6So svojimi ovcami a dobytkom idú hľadať Hospodina, ale nenájdu ho, stiahol sa od nich.
7Zradili Hospodina, lebo plodili cudzích synov; teraz ich však novmesiac strávi aj s ich vlastníctvom.
8Trúbte na roh v Gibei, na trúbu v Ráme, kričte na poplach v Bét Ávene — už sú za tebou, Benjamín!
9Efrajim spustne v deň, keď ho budem karhať, medzi kmeňmi Izraela oznámim výrok, ktorý bude spoľahlivý.
10Vodcovia Júdu sú ako tí, čo posúvajú hranicu, vylejem na nich svoj hnev ako vodu.
11Efrajim bude utlačený, rozdrvený pri súde, lebo bol ochotný kráčať za nezmyslom.
12Budem ako moľ pre Efrajim a ako červotoč pre dom Júdu.
13Keď Efrajim zbadal svoju chorobu a Júda svoju ranu, Efrajim išiel do Asýrie, Júda vyslal poslov k veľkému kráľovi. Ten vás však nemôže uzdraviť, ani vyliečiť vašu ranu,
14lebo to ja som ako lev pre Efrajima a ako levíča pre dom Júdu. Ja, áno ja, roztrhám a odídem, odnesiem preč bez nádeje na záchranu.
15Odídem, vrátim sa späť na svoje miesto, až kým nevyznajú svoju vinu. Potom budú hľadať moju tvár, úporne ma budú hľadať vo svojej úzkosti: