1Izraelitov bude počtom ako piesku v mori, ktorý nemožno zvážiť ani spočítať. Miesto toho, aby im hovorili: Vy nie ste môj ľud, budú im hovoriť: deti živého Boha.
2Potom sa zhromaždia spolu Júdovci a Izraeliti, ustanovia si jedného vodcu a vyjdú z krajiny. To bude veľký deň Jezreela.
3Povedzte vašim bratom: Môj ľud a vašim sestrám: Omilostená.
4Žalujte svoju matku, obžalujte ju, že nie je mojou ženou, a tak ani ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a z pŕs znaky cudzoložstva!
5Ak nie, vyzlečiem ju donaha a vystavím ju takú, akou bola v deň svojho narodenia. Obrátim ju na pustatinu, spravím ju podobnú vyprahnutej zemi, nechám ju zomrieť od smädu.
6Nad jej deťmi sa nezmilujem, keďže sú to deti zo smilstva,
7lebo ich matka smilnila, ich rodička sa dopustila hanebnosti, veď hovorievala: Pôjdem za svojimi milencami, za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a plátno, olej a nápoje.
8Preto hľa! Zahradím jej cestu tŕním a ohradím ju múrom, takže nenájde svoje chodníky.
9Vydá sa za svojimi milencami, ale nedostihne ich, bude ich hľadať, ale nenájde ich. Vtedy povie: Vrátim sa k svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.
10Ona však nevie, že to ja som jej dával obilie, mušt a čerstvý olej. Dal som jej mnoho striebra a zlata, ale venovala ho Baálovi.
11Preto si vezmem späť svoje obilie, až príde jeho čas, a svoj mušt, keď príde jeho obdobie. Odnímem od nej svoju vlnu a plátno, určené na zakrytie jej nahoty.
12Teraz odhalím jej nehanebnosť pred očami všetkých jej milovníkov a nikomu sa nepodarí zachrániť ju z mojej moci.
13Urobím koniec všetkým jej radostiam — sviatkom, oslavám novmesiaca, dňom sviatočného odpočinku a všetkým slávnostným príležitostiam.
14Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí: Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci. Nechám ich zarásť lesom a potom ich požerie divá zver.
15Potrestám ju za dni zasvätené baálom, keď im prinášala kadidlové obety, zdobila sa náušnicami a šperkami a chodila za svojimi milencami, na mňa však zabúdala — znie výrok Hospodina.
16Preto hľa! Vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu.
17Odtiaľ jej dám vinice a údolie Á chor ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.
18V ten deň, znie výrok Hospodina, bude ma volať: Môj muž, a nebude ma viac volať: Môj Baál.
19Odvrátim mená baálov od jej úst, viac nebudú spomínaní menom.
20Vtedy uzavriem zmluvu s divou zverou, nebeským vtáctvom a plazmi zeme. Luk a meč, teda boj, odstránim zo zeme a usadím ich v bezpečí.
21Zasnúbim si ťa na veky, zasnúbim si ťa v spravodlivosti, práve, láske a v milosrdenstve.
22Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Hospodina.
23Vtedy odpoviem — hovorí Hospodin — odpoviem nebesiám a oni zasa odpovedia zemi,
24zem odpovie obiliu, muštu a oleju a oni odpovedia Jezreelu.
25Zasejem si ju v krajine a zmilujem sa nad Neomilostenou, poviem Nie môjmu ľudu: Ty si môj ľud a on povie: Môj Boh.