¹Samária nesie vinu za vzburu proti svojmu Bohu, padne pod mečom: ich deti budú rozsekané na kusy a tehotné ženy budú rozpárané.

²Vráť sa, Izrael, k Hospodinovi, svojmu Bohu, veď si sa potkýnal na vlastnej vine.

³Vezmite so sebou slová a vráťte sa k Hospodinovi, povedzte mu: Odpusť nám každú vinu, vezmi všetko, čo je dobré, a my zaplatíme ovocím našich perí.

⁴Asýria nás nezachráni. Nebudeme jazdiť na koňoch a nepovieme už dielu našich rúk: Naši bohovia!, lebo v tebe je zľutovanie nad sirotou.

⁵Vyliečim ich odpadnutie, budem ich slobodne milovať, lebo odvrátil sa od nich môj hnev.

⁶Budem ako rosa pre Izrael, on rozkvitne ako ľalia a zapustí korene ako Libanon.

⁷Bude vyháňať nové výhonky, bude krásny ako oliva a bude rozvoniavať ako Libanon.

⁸Tí, čo prebývajú v jeho tôni, budú opäť žiť ako obilie, vyženú ratolesti ako vinič a jeho chýr bude ako chýr libanonského vína.

⁹Efrajim, čo ešte chce s modlami? Sám ho vyslyším a dohliadnem naňho. Som ako svieži cyprus, to odo mňa si dostal svoje plody.

¹⁰Kto je múdry, nech tieto veci pochopí a kto je chápavý, nech ich spozná. Lebo priame sú cesty Hospodinove; spravodliví po nich kráčajú, no hriešnici sa na nich potkýnajú.