1V tom čase povstane veľké knieža, Míchaél, ochranca synov tvojho ľudu. Nastane čas súženia, akého nebolo od začiatku národa až doteraz. Božstvá Tamúz alebo Adonis. V tom čase však bude zachránený tvoj ľud i každý, kto sa nájde zapísaný v knihe.

2Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia: jedni pre večný život, ale druhí na večné zavrhnutie a hanbu.

3Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých privedú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.

4Ty však, Daniel, zachovaj tieto slová v tajnosti a zapečať knihu až po koniec času. Mnohí odpadnú a zlo sa rozmnoží.

5Ja, Daniel, videl som stáť dvoch ďalších mužov, jedného na tomto brehu a druhého na druhom brehu rieky.

6Tu jeden prehovoril k mužovi oblečenému do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodným prúdom: Kedy nastane koniec týchto podivuhodných udalostí?

7Nato som počul muža oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodným prúdom. Pozdvihol svoju pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na večne Živého: Bude to trvať čas, dva časy a pol času, kým dôjde ku koncu moc znesvätiteľa a týmto sa všetko zavŕši.

8Vypočul som si to, ale nerozumel som. Spýtal som sa teda: Pán môj, aký bude záver týchto vecí?

9Odpovedal: Daniel, choď, pretože slová sú držané v tajnosti a zapečatené do posledných čias.

10Mnohí sa pretriedia, očistia a zdokonalia. Bezbožní však budú konať svojvoľne. Ani jeden bezbožný sa nepoučí, no múdri porozumejú.

11Od času zastavenia ustavičnej obety a postavenia ohavnej modly uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní.

12Blahoslavený, kto v dôvere prečká tisíctristotridsaťpäť dní.

13Ty však choď v ústrety koncu. Budeš odpočívať a vstaneš, aby sa naplnil tvoj údel na konci dní.

« 11