¹Potom mi zaznelo slovo Hospodina:

²Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz im, totiž pastierom: Takto vraví Hospodin, Pán: Beda pastierom Izraela, ktorí pasú samých seba! Či pastieri nemajú pásť stádo?

³Jete tuk, odievate sa vlnou, zabíjate tučné zvieratá, ale stádo nepasiete.

⁴Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, poranené neobväzovali, porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím.

⁵Rozpŕchli sa, boli bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené.

⁶Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch. Moje ovce sú rozptýlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá.

⁷Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:

⁸Ako žijem — znie výrok Hospodina, Pána — pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli —

⁹preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:

¹⁰Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja som proti pastierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pastieri už nebudú vypásať samých seba, lebo vytrhnem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú pokrmom.

¹¹Takto totiž vraví Hospodin, Pán: Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne.

¹²Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.

¹³Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny.

¹⁴Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na dobrej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela.

¹⁵Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať — znie výrok Hospodina, Pána.

¹⁶Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím. Budem ich pásť, ako sa patrí.

¹⁷Ty však, moje stádo, takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou a medzi baranmi a capmi.

¹⁸Je vám to málo, že vypásate najlepšiu pašu, ale ostatnú šliapete nohami; že pijete čistú vodu, ale ostatnú kalíte nohami?

¹⁹Potom moje stádo musí vypásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vypiť vodu, čo bola skalená vašimi nohami?

²⁰Preto takto im vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi tučnými ovcami,

²¹pretože bokom i plecom odtláčate a svojimi rohami odstrkávate všetky slabé kusy dotiaľ, kým ich nepovyháňate.

²²Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou, a budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou.

²³Ustanovím nad nimi jedného pastiera a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom.

²⁴Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal.

²⁵Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji a vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch.

²⁶Udelím požehnanie im a okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde!

²⁷Potom poľný strom vydá svoje ovocie i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bez pečí. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a zachránim ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili.

²⁸Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší.

²⁹Zriadim pre nich slávny sad a nebudú už zachvátení hladom v krajine, nebudú znášať potupovanie od pohanov.

³⁰Potom spoznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom — znie výrok Hospodina, Pána.

³¹Vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy a ja som váš Boh — znie výrok Hospodina, Pána.