1V dvanástom roku, v dvanástom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca zaznelo mi slovo Hospodina:
2Človeče, zaspievaj žalospev o faraónovi, egyptskom kráľovi, a povedz mu: Podobal si sa levíčaťu medzi národmi, bol si ako drak v moriach, víril si vodu vo svojich riekach, kalil si vodu svojimi nohami a mútil si ich prúdy.
3Takto vraví Hospodin, Pán: Rozostriem na teba svoju sieť s húfom mnohých národov a vytiahnu ťa svojou vlečnou sieťou.
4Hodím ťa na zem, na šíre pole ťa vrhnem a usídlim na tebe všetko nebeské vtáctvo, tebou nasýtim zver celej zeme.
5Vyložím tvoje mäso na vrchy a tvojou mŕtvolou naplním údolia.
6Napojím krajinu tvojím výtokom a tvojou krvou až po vrchy, takže korytá potokov sa tebou naplnia.
7Keď vyhasneš, zakryjem nebesá a zatemním na nich hviezdy. Slnko zakryjem oblakom a mesiac už nevydá svoje svetlo.
8Všetky svetelné telesá na nebi pre teba zatemním a zošlem tmu na tvoju krajinu — znie výrok Hospodina, Pána.
9Zarmútim srdce mnohých národov, keď privediem tvojich zajatcov medzi národy do krajín, ktoré si nepoznal.
10Tvojím údelom predesím mnohé národy a ich králi stŕpnu nad tebou, keď zamávam proti nim svojím mečom. Budú sa stále triasť o svoj život v deň tvojho pádu.
11Veď takto vraví Hospodin, Pán: Meč babylonského kráľa príde na teba!
12Mečmi hrdinov porazím tvoj dav — sú najkrutejší z národov — spustošia pýchu Egypta a celý jeho dav bude vyhladený.
13Vyhubím všetky jeho zvieratá z mnohých vôd, ľudská noha ich už nezakalí ani kopytá zvierat ich nezamútia.
14Ich vody vyčistím, aby ich rieky tiekli ako olej — znie výrok Hospodina, Pána.
15Keď zmením Egypt na púšť, zbavím krajinu všetkého, čo ju napĺňa. Keď pobijem v nej všetkých, ktorí v nej bývajú, potom spoznajú, že ja som Hospodin.
16To je žalospev a budú ho spievať. Dcéry národov ho budú spievať. Budú ho spievať nad Egyptom a nad celým jeho davom — znie výrok Hospodina, Pána.
17V dvanástom roku, pätnásteho dňa prvého mesiaca zaznelo mi slovo Hospodina:
18Človeče, nariekaj nad davom Egypta a zhoď ho, jeho i dcéry mocných národov do najspodnejších častí zeme, k tým, čo zostupujú do hrobu.
19Od koho si milší? Zostúp a ľahni si k neobrezaným!
20Padnú medzi pobitých mečom. Meč je pripravený. Budú ležať pri nich s celým ich davom.
21Silní hrdinovia budú hovoriť o ňom so svojimi pomocníkmi z prostriedku podsvetia: Zostúpili, ležia neobrezaní, sú prebodnutí mečom.
22Tam je Aššúr i celá jeho družina. Jeho hroby sú okolo neho. Všetci sú pobití, padli mečom.
23Dali mu hrob v najzadnejšej časti jamy a jeho družina je okolo jeho hrobu, všetci pobití, ktorí padli mečom, ktorí šírili strach v krajine živých.
24Tam je Élam i celý jeho dav je okolo jeho hrobu. Všetci sú pobití, padli mečom. Zostúpili neobrezaní do najspodnejšej časti zeme, ktorí šírili pred sebou strach v krajine živých. Znášajú svoju potupu s tými, čo zostúpili do hrobu.
25Dali mu lôžko uprostred prebodnutých so všetkým jeho davom. Okolo sú jeho hroby. Všetci sú neobrezaní, padli mečom, lebo šírili strach v krajine živých. Teraz znášajú svoju potupu s tými, čo zostupujú do hrobu. Sú položení medzi pobitých.
26Tam je Mešech, Túbal i všetok jeho dav okolo jeho hrobu. Všetci sú neobrezaní, padli mečom, lebo šírili strach v krajine živých.
27Nebudú ležať s hrdinami, ktorí padli v praveku, ktorí zostúpili do podsvetia so svojím vojenským výstrojom a ktorým dali meče pod ich hlavy a štíty sú na ich kostiach, lebo strach z hrdinov bol v krajine živých.
28Ty však budeš zdrvený medzi neobrezanými a budeš ležať s tými, čo boli pobití mečom.
29Tam je Edóm, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorí boli pri svojej veľkej sile pripojení k tým, čo boli prebodnutí mečom. Ležia pri neobrezaných a pri tých, ktorí zostupujú do hrobu.
30Tam sú všetky kniežatá severu a všetci Sidončania, ktorí zostúpili s prebodnutými. Napriek strachu, ktorý spôsobili svojím hrdinstvom, vyšli na hanbu. Ľahli si ako neobrezaní s tými, čo padli mečom, a znášajú potupu s tými, čo zostupujú do hrobu.
31Týchto uvidí faraón a poteší sa nad celým svojím davom. Faraón a celé jeho vojsko sú mečom pobití — znie výrok Hospodina, Pána.
32Veď som šíril strach z neho v krajine živých, a tak faraón i celý jeho dav bol uložený medzi neobrezaných, ktorí boli pobití mečom — znie výrok Hospodina, Pána.