¹Potom mi zaznelo slovo Hospodina:

²Či ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti.

³Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Je to mesto, v ktorého prostredí sa prelieva krv, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo!

⁴Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech.

⁵Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať. Máš poškvrnené meno a si plné zmätku.

⁶Pozri, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý prelieval krv.

⁷Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi sa uprostred teba dopúšťali násilia. Sirotu i vdovu utláčali v tebe.

⁸Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje dni sobotného odpočinku.

⁹Žili v tebe ohovárači, aby prelievali krv, jedávali na vrchoch pri obetách a páchali hanebnosti v tvojom strede.

¹⁰V tebe odkrývali otcovu nahotu, v tebe znásilňovali ženy nečisté pre krvotok.

¹¹V tebe páchal jeden muž ohavnosť so ženou druhého, iný muž hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu a iný zas znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca.

¹²V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bral si úžeru a úrok, násilne si vymáhal zisk od svojho blížneho, no na mňa si zabudol — znie výrok Hospodina, Pána.

¹³Preto udriem päsťou na tvoj zisk, ktorý si dosiahol, i na krviprelievanie, ktoré bolo v tebe.

¹⁴Obstojí tvoje srdce? Budú tvoje ruky dosť silné v tie dni, keď zakročím proti tebe? Ja, Hospodin, som povedal a splním.

¹⁵Potom ťa roztrúsim medzi národy, rozptýlim ťa po krajinách, a tak odstránim z teba tvoju nečistotu.

¹⁶Budem tým znesvätený v očiach národov, ale ty spoznáš, že ja som Hospodin.

¹⁷Potom mi zaznelo slovo Hospodina:

¹⁸Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom — bronz, cín, železo i olovo — sa mi uprostred pece premenilo na trosku po tavení striebra.

¹⁹Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože ste sa všetci premenili na trosku, zhromaždím vás do Jeruzalema.

²⁰Ako sa zhromažďuje striebro, bronz, železo, olovo a cín do pece, aby v nej rozdúchali plameň, a tak ho roztavili, tak vás ja zhromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchkosti. Nahromadím a roztavím vás.

²¹Zhromaždím vás, budem na vás dúchať oheň svojej zlosti a roztavíte sa v ňom.

²²Ako sa roztaví striebro v peci, tak sa roztavíte aj vy v ňom. Potom spoznáte, že ja, Hospodin, som na vás vylial svoju prchkosť.

²³Potom mi zaznelo slovo Hospodina:

²⁴Človeče, povedz: Ty si krajina neočistená a nezvlažená dažďom v deň hnevu.

²⁵Jej kniežatá uprostred nej sú ako revúci lev, keď trhá korisť: požierajú ľudské životy, berú poklady a vzácnosti, rozmnožujú počet vdov uprostred nej.

²⁶Jej kňazi násilne prekrúcajú môj zákon, znesväcujú moje svätyne, nerozlišujú medzi svätým a nesvätým, neučia robiť rozdiel medzi nečistým a čistým, pred mojimi dňami sobotného odpočinku si zakrývajú oči, a tak som znesvätený uprostred nich.

²⁷Jej kniežatá uprostred nej sú ako vlci: trhajú korisť, sú schopní preliať krv, hubiť ľudské životy, len aby dosiahli zisk.

²⁸Jej proroci im to zatierajú omietkou, keď podávajú klamné videnia, a veštia im lož, keď hovoria: Takto vraví Hospodin, Pán! hoci Hospodin neprehovoril.

²⁹Trápia útlakom pospolitý ľud, nasilu uchvacujú lup, ponižujú biedneho i chudobného i cudzinca protiprávne utláčajú.

³⁰Keď som spomedzi nich hľadal aspoň jedného muža schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho.

³¹Preto som vylial na nich svoj pálčivý hnev. Skoncoval som s nimi ohňom svojej zlosti. Tak som uviedol na ich hlavy trest, aký si zaslúžili — znie výrok Hospodina, Pána.